bicykel, ktorý mi požičal profesor Blažek na celý môj pobyt

Ján absolvoval trojmesačný výskumný pobyt v Nemecku v rámci svojho doktorandského štúdia na Katedre teoretickej elektrotechniky a biomedicínskeho inžinierstva Žilinskej univerzity. Svoju mobilitu realizoval na prestížnom pracovisku – Helmholtzovom inštitúte biomedicínskeho inžinierstva (MedIT) na RWTH Aachen University. Počas pobytu pracoval s modernými technológiami, realizoval vlastný výskum a spoznal aj každodenný život v jednej z najinovatívnejších univerzít Európy.

Aké hlavné akademické a výskumné dôvody vás viedli k výberu konkrétnej hostiteľskej krajiny a inštitúcie pre váš štipendijný pobyt? 
Hostiteľskú inštitúciu som si vybral po odporučení môjho školiteľa doc. Ing. Štefana Borika, PhD., ktorý s MedIT RWTH Aachen spolupracoval už dlhšiu dobu. Práve táto už existujúca spolupráca mi veľmi uľahčila môj začiatok na inštitúcii, lebo niektorých ľudí som spoznal už predtým (mali sme spoločný projekt https://doi.org/10.1364/BOE.547794).

Ktorý aspekt štipendijného pobytu považujete za najhodnotnejší z hľadiska naplnenia vašich výskumných cieľov? (napr. prístup k špičkovému výskumnému vybaveniu, mentorstvo, špecializované databázy, laboratóriá a pod.)
Ciele sme naplnili vďaka 3 veciam: Ako som skôr spomínal už existujúce kontakty, čo uľahčilo celkovú koordináciu projektu; Ochota a odbornosť zamestnancov MedIT-u, ak som niečo potreboval, vedeli mi pomôcť a poradiť nielen moji mentori, ale aj doktorandi a študenti na MedIT-e; a tiež prístrojové vybavenie inštitúcie (pacientský monitor, prístroj na vytvorenie stavu hypoxie(zníženie saturácie kyslíka v krvi)).

laborátorium, v ktorom som pracovalAko by ste charakterizovali vašu akademickú a výskumnú skúsenosť na hostiteľskej univerzite? V čom spočívajú najvýraznejšie rozdiely oproti vašej domovskej inštitúcii?
Čo sa týka môjho pôsobenia na inštitúte, tak ten prístup a práca bola veľmi podobná ako u nás. Rozdiel bol vo vybavenosti, mali k dispozícii viac techniky a materiálu. Naopak u nás je zas menšia byrokracia. Museli sme vybaviť súhlas etickej komisie na merania, čo by v Nemecku trvalo určite niekoľko týždňov, u nás sa to podarilo vybaviť za 2 týždne.

S akými najväčšími výzvami – akademickými, administratívnymi alebo osobnými – ste sa počas výskumného pobytu stretli a ako ste ich riešili?
No akademické výzvy boli pravidelné, to bola vlastne náplň môjho pobytu, administratívne som nemal, všetko, čo som potreboval (čo sa týkalo pobytu a štipendia) som si vedel vybaviť u pani sekretárky na inštitúte, kde mi to spracovala bleskovým tempom. Osobných výziev bolo dosť. Najväčšia bola nájdenie spôsobu normálneho fungovania, aby som stíhal aj výskum aj trochu cestovania. Takéto prispôsobenie mi trvalo asi prvé dva týždne, no potom to už bolo super. Pracovné dni som trávil v laboratóriu s doktorandmi a študentmi, soboty som mal na cestovanie a nedele na prípravu na ďalší týždeň. Niekedy som si spravil aj predĺžený víkend.

Je účasť na zahraničnej mobilite povinnou súčasťou vášho doktorandského programu, alebo išlo o vaše vlastné rozhodnutie nad rámec povinností?
U nás (UNIZA, FEIT, katedra teoretickej elektrotechniky a biomedicínskeho inžinierstva) je pobyt povinný, ale po jeho absolvovaní by som rád vycestoval takto znova. Budem sa snažiť počas svojho štúdia ešte raz určite. A pokojne aj znova do Aachenu.

Aachen centrumAko ste sa dozvedeli o možnostiach, ktoré ponúka Národný štipendijný program SR pre doktorandov?
O možnostiach som sa dozvedel od svojho školiteľa, ktorý tento program už využil, a aj od svojej sesternice.

Ako hodnotíte výšku finančnej podpory v kontexte životných nákladov vo vašej hostiteľskej krajine? Bola táto podpora postačujúca?
Podpora bola postačujúca, ceny v supermarketoch boli rovnaké ako na Slovensku, niekedy aj lacnejšie. Doprava bola drahšia, ale keby som bol evidovaný ako študent v Nemecku, tak je to polovicu lacnejšie.

Koľko času vopred ste začali s prípravou žiadosti o štipendium? Aké odporúčania máte pre budúcich uchádzačov z hľadiska načasovania?
Pobyt sme začali riešiť so školiteľom pri nástupe na doktorandské štúdium, čo je približne trištvrte roka pred nástupom na pobyt. Samotné dokumenty pre NŠP netrvalo dlho pripraviť, jediná rada v tomto akú mám, je dopredu sa dohodnúť s hosťujúcou inštitúciou, aby človek mal pozývací list, a čím skôr si vybaviť ubytovanie. Ja som napríklad musel posunúť začiatok pobytu o mesiac neskôr, lebo nebolo voľné ubytovanie, a to sme ho vybavovali pol roka dopredu.

Aký bol celkový profesionálny a osobnostný prínos štipendijného pobytu pre vás ako výskumníka?
Dalo mi to dosť. Po výskumnej stránke som sa veľa naučil – práca s novými prístrojmi ako pacientsky monitor a synchronizácia rôznych merací zariadení v čase, komunikovanie s etickou komisiou, ale aj plánovanie samotných meraní a práca s pacientom. Po osobnej stránke som zistil, že život v zahraničí nie je vôbec ťažký, netreba sa báť. Začiatok je náročný, ale teraz mám pocit, že ak ovládam angličtinu, dokázal by som začať žiť v ktorejkoľvek západnej krajine.

Bola dĺžka vášho pobytu postačujúca na naplnenie výskumných cieľov? Odporučili by ste dlhší alebo kratší pobyt?
Dĺžka bola adekvátna – 3 mesiace. Prvý mesiac sme riešili hypotézy a vymedzovali sme možnosti čo skúmať- vplyv hypoxie na mikro a makro cirkuláciu. Druhý mesiac sme pripravovali meraciu zostavu a posledný mesiac sme robili merania na zdravých dobrovoľníkoch.

na výlete v HolandskuMali ste pred odchodom obavy z pobytu v zahraničí? Ako sa tieto obavy naplnili alebo rozptýlili a čo by ste odkázali tým, ktorí váhajú vycestovať?
Mal som obavy ohľadom bezpečnosti, ale nakoniec sa nenaplnili. Aachen bol podľa mňa veľmi bezpečné a príjemné mesto, horšie to bolo vo veľkých mestách ako Kolín, alebo Brusel. Ale nezažil som nič čo by ma odradilo, skôr to bol taký pocit, na miestach ako stanice a parky v týchto veľkých mestách, že si človek musí dať väčší pozor. Ináč mám na pobyt iba pozitívne spomienky.

Aké kultúrne, spoločenské alebo systémové rozdiely medzi Slovenskom a hostiteľskou krajinou vás najviac zaujali alebo prekvapili?
Práve to, že skoro nič . Nemal som pocit, že tí ľudia tam sú iní. Jediný rozdiel bol, že všetci čakali na prechode pre chodcov keď svietila červená, aj keď videli, že nejdú žiadne autá a bolo vidno že zarábajú viac ako my, no napriek tomu šetrili, kde sa dá.

Mali ste možnosť cestovať po krajine počas vášho pobytu? Ktoré miesta alebo zážitky boli pre vás najinšpiratívnejšie?
Kúpil som si Detschland ticket (60 eur / mesiac = všetka verejná doprava + regionálne vlaky) a mal som k dispozícii bicykel (zapožičaný od pána profesora Blažeka z inštitútu). Každý víkend som jazdil na bicykli do Holandska a Belgicka, alebo som chodil vlakom po výletoch (hlavne veľké mestá- Kolín/Brusel). Zaujímavé bolo pre mňa vidieť ako tam ľudia žili, hlavne na dedinách a v malých mestách. Mali veľa fariem, kde chovali fakt asi všetko (kone, kravy, ovce, kozy, sliepky). Dôchodcovia sa stretávali na obede v reštauráciách, kde si popíjali pivo, alebo víno. Mal som pocit, že ľudia tam žijú v oveľa väčšom pokoji.

na výlete v BruseliAké praktické rady by ste dali budúcim štipendistom smerujúcim do rovnakej krajiny? Na čo si dať pozor a čo by ste odporučili pribaliť si so sebou?
Deutschland ticket, je to elektronický lístok, ktorý vám umožní cestovanie všetkými MHD + regionálnymi vlakmi. Stojí to 60e na mesiac a funguje to ako predplatné. Dosť som to využil počas pobytu, najmä pokiaľ bolo zlé počasie a nemohol som ísť na bicykel, čo v Aachene bývalo časté.

Ako ste si zabezpečili ubytovanie? Ubytovali ste sa na internáte, v prenájme alebo inou formou? Pomohla vám Vaša hostiteľská inštitúcia s ubytovaním? Môžete odporučiť konkrétne webové stránky alebo kontakty?
S ubytovaním mi veľmi pomohla hostiteľská inštitúcia, zabezpečili mi ubytovanie v univerzitnom Gäste-Hause (Dom pre hostí). Zarezervovali mi ho na celú dobu pobytu, bolo to veľmi pohodlné ubytovanie (v porovnaní s internátom, na ktorom bývam). Mal som tam všetko - stolíky skrine poličky, chladničku, sprchu, kuchynku, hrnce, panvice, príbor, kanvicu... izba bola veľmi dobre zariadená a v spoločných priestoroch na ubytovaní sme mali aj práčku a sušičku. Tu je stránka: https://www.rwth-aachen.de/cms/root/wir/kontakt-anreise/raumverwaltung/~bdst/gaestehaeuser/

nemecké pivoČo vám najviac pomohlo adaptovať sa na nové prostredie? Zohrala komunita hostiteľskej inštitúcie v tomto smere dôležitú úlohu?
Keďže som bol v Nemecku, nemusel som sa nejako adaptovať. Všetko bolo veľmi podobné ako na Slovensku, po prvých dvoch týždňoch to už bolo super. Ja veľmi neovládam nemčinu, preto mi veľmi pomohlo, že všetci, či už mladí, ale aj starí vedeli po anglicky. Na hosťovskej inštitúcii som bol hneď začlenený medzi doktorandov a tak som sa naozaj stal súčasťou ich tímu na tri mesiace. Bolo to super, brávali ma na spoločné akcie, futbal, ale aj na chatu (čo bol skôr interný seminár) a celkovo som bol každodennou súčasťou ich inštitútu.

Mali ste možnosť ochutnať miestnu kuchyňu? Ktoré jedlá vám najviac chutili a máte odporúčania, kde sa najvýhodnejšie stravovať?
V podstate áno. Ochutnal som asi tradičné regionálne jedlo, ktoré nám pripravili počas jednej akcie v laborátoriu. Bolo to ako naše halušky s bryndzou, ale v haluškách neboli zemiaky a namiesto bryndze bol obyčajný syr, takže kuchyňu majú veľmi podobnú. Čo sa týka každodennej stravy, tak to som odpozeral od kolegov z Nemecka - balená strava zo supermarketov bolo väčšinou hlavné jedlo dňa. Mali tam aj Menzu, kde som sa mohol najesť aj ja, ale pre mňa bola cena asi 10e na porciu, čo bolo oveľa drahšie ako jedlo zo supermarketu (možno 3-4e za obed).

Realizujte aj vy časť Vášho doktorandského štúdia v zahraničí. Vycestujte vďaka podpore Národného štipendijného programu Slovenskej republiky!