Abla Farag pochádza z Egypta a na Slovensko prišla v rámci Národného štipendijného programu. V súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venuje výskumu súčasnej ženskej literatúry v komparatívnom kontexte. Ako vyštudovaná bohemistka a slavistka sa vo svojom projekte zameriava na paralely a kontrasty medzi dielami slovenských a egyptských autoriek, pričom osobitnú pozornosť venuje otázkam ženskej identity, filozofie a kultúrneho prekladu. V rozhovore nám porozprávala o svojej ceste k slovenskej literatúre, o výskumnom pobyte v Bratislave, ako aj o skúsenostiach s učením sa slovenčiny, prekladaním literatúry a živote medzi dvoma kultúrnymi svetmi.

Milá Abla, pochádzate z Egypta a momentálne pôsobíte na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rámci Národného štipendijného programu. Ste bohemistka – čo Vás priviedlo práve na Slovensko? A ako dlho Vám trvalo zvládnuť slovenčinu?
Rozhodla som sa pre Slovensko a Národný Štipendijný Program najmä preto, že som chcela využiť bohaté zdroje slovenských knižníc, ktoré mi pomáhajú získať kvalitné materiály na moju výskumnú prácu. Okrem toho som chcela mať možnosť osobne komunikovať s viacerými profesormi a spisovateľmi, aby som mohla úspešne dokončiť svoj súčasný projekt a zároveň získať cenné skúsenosti pre budúce projekty.

Čo sa týka učenia sa slovenčiny, zapísala som sa na kurz slovenčiny organizovaný Filozofickou fakultou. Vzhľadom na moju znalosť češtiny som začala štúdium slovenčiny na úrovni B2. Komunikácia so študentmi a kolegami na fakulte, ako aj s ľuďmi všade, kde som bola, mi veľmi pomohla a uľahčila zvládnutie jazyka.

Ako ste sa o Národnom štipendijnom programe dozvedeli?
O Národnom štipendijnom programe som sa dozvedela od lektorky slovenčiny, ktorá u nás pôsobila ako hosťujúca vyučujúca v Egypte. Práve ona mi odporučila navštíviť oficiálnu webovú stránku SAIA a zaujímať sa o možnosti štipendia. Na základe jej odporúčania som sa začala aktívne zaujímať o program a nadviazala som kontakt s profesormi z Katedry klasickej a semitskej filológie,na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, s ktorými som neskôr spolupracovala pri príprave môjho výskumného pobytu.

Ústrednou témou Vášho výskumného pobytu na Slovensku je porovnanie diel dvoch žien – slovenskej spisovateľky Etely Farkašovej (román Stalo sa) a egyptskej autorky Mony El-Shimi (román Malý ako hrozen). Ako ste sa dostali k slovenskej literatúre a prečo práve tieto dve autorky?
K slovenskej literatúre som sa dostala počas štúdia bohemistiky a slavistiky, kde sme sa okrajovo venovali aj literatúre iných slovanských národov. Môj záujem o slovenskú literatúru sa prehĺbil vďaka čítaniu súčasných slovenských autoriek, medzi ktorými ma osobitne zaujala Etela Farkašová – nielen svojím filozofickým pozadím, ale aj spôsobom, akým tematizuje vnútorný svet žien.

Román Stalo sa som si zvolila preto, že v ňom autorka veľmi citlivo reflektuje otázky ženskej identity, starnutia a vnútorného prežívania, čo sú témy, ktoré ma dlhodobo zaujímajú aj vo výskume. Chcela som porovnať túto výpoveď so súčasnou feministickou literatúrou v Egypte, a preto som si vybrala román Malý ako hrozen od Mony El-Shimi, ktorý sa tiež venuje intímnemu prežívaniu ženy, ale v úplne odlišnom kultúrno-spoločenskom kontexte.

Z feministického hľadiska oba romány tematizujú postavenie ženy vo svete, ktorý jej často neumožňuje plne rozvíjať svoju individualitu. Kým Etela Farkašová pristupuje k problematike z pohľadu introspektívneho, filozofického a tichého odporu voči spoločenským očakávaniam, Mona El-Shimi využíva symboliku, metafory a jemnú iróniu na kritiku patriarchálneho prostredia. Rozdiely vyplývajú najmä z rozdielnych kultúrnych rámcov, ale aj z odlišných literárnych štýlov: slovenský text je kontemplatívny a introspektívny, zatiaľ čo egyptský má expresívnejší, obraznejší jazyk.

Ako praktickú súčasť môjho výskumu pracujem na preklade románu Stalo sa do arabčiny s cieľom sprístupniť dielo Etely Farkašovej arabskému čitateľovi. Zároveň som publikovala tri články v arabskom literárnom časopise, v ktorých predstavujem Farkašovej tvorbu a filozofické myslenie, ako prípravu na budúce vydanie jej preloženej knihy.

Momentálne prekladáte román Etely Farkašovej do arabčiny. Zvažujete aj opačný smer – teda preklad egyptskej literatúry do slovenčiny či češtiny?
Áno, uvažujem aj o preklade románu egyptskej autorky Mony El-Shimi Malý ako hrozen do slovenčiny alebo češtiny. Tento krok by mohol významne prispieť k interkultúrnemu dialógu a lepšiemu porozumeniu arabskej feministickej literatúry v stredoeurópskom priestore. Román ponúka originálny pohľad na ženskú skúsenosť v egypťanskej spoločnosti a je zároveň literárne hodnotný aj z jazykového a štylistického hľadiska.

Keďže ovládam češtinu a pracujem aj so slovenčinou, plánujem v budúcnosti pripraviť preklad, ktorý by mohol byť ponúknutý akademickým inštitúciám alebo vydavateľstvám zameraným na súčasnú svetovú literatúru. Zároveň si uvedomujem, že na úspešnú realizáciu tohto projektu bude potrebná spolupráca so slovenským vydavateľstvom, ktoré by zabezpečilo vydanie diela, ako aj podpora zo strany kultúrnych alebo grantových inštitúcií, ktoré by mohli financovať preklad a jeho publikáciu.

Mojím cieľom je vytvoriť most medzi arabským a slovenským/českým kultúrnym prostredím prostredníctvom kvalitného umeleckého prekladu a zároveň predstaviť slovenskému čitateľovi nový hlas modernej egyptskej literatúry.

Ovplyvnila vaša skúsenosť na Slovensku vaše budúce kariérne plány?
Áno, moja skúsenosť na Slovensku mala významný vplyv na moje budúce kariérne plány. Pobyt na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského mi umožnil prehĺbiť akademické kontakty, získať nové výskumné perspektívy a rozšíriť svoje odborné obzory v oblasti komparatívnej literatúry a prekladu.

Dôležitou súčasťou môjho pobytu bola aj výučba arabského jazyka pre slovenských študentov. Táto skúsenosť mi poskytla jedinečnú príležitosť zlepšiť si pedagogické zručnosti v oblasti výučby arabčiny ako cudzieho jazyka, čo považujem za cenný prínos pre moju budúcu profesionálnu dráhu. Uvedomila som si, že chcem v budúcnosti pokračovať nielen vo výskume a preklade, ale aj v didaktickej činnosti zameranej na výučbu arabského jazyka v medzinárodnom prostredí.

Zároveň by som rada pokračovala v spolupráci so slovenskými akademickými a kultúrnymi inštitúciami pri rozvíjaní spoločných projektov zameraných na interkultúrny dialóg. Táto skúsenosť mi tiež potvrdila, že chcem rozvíjať kariéru v medzinárodnom akademickom a kultúrnom priestore.

Je o slovanské jazyky v Egypte záujem?
Áno, medzi študentmi na Katedre slovanských jazykov na Fakulte Al-Alsun v Egypte je veľký záujem najmä o slovenčinu. Tento záujem je motivovaný nielen kultúrnymi a akademickými väzbami medzi Egyptom a Slovenskom, ale aj praktickými dôvodmi. Viacerí študenti sa rozhodnú učiť slovenčinu preto, že plánujú po ukončení štúdia pracovať v oblasti cestovného ruchu, kde prichádzajú do kontaktu so slovenskými turistami.

Znalosť slovenčiny im výrazne pomáha v komunikácii so zákazníkmi, čo zvyšuje ich šance na zamestnanie a rozvoj kariéry v turistickom sektore. Ako vyučujúca na Fakulte Al-Alsun sa snažím študentov motivovať ukazovaním praktického využitia slovenčiny, čo prispieva k ich väčšej angažovanosti a záujmu o tento jazyk.

Významnú úlohu v tomto záujme zohrávajú aj programy výmeny a akademická podpora zo Slovenska, ktoré študentom poskytujú príležitosti na štúdium a rozvoj jazykových zručností priamo v slovenskom prostredí.

Aké by ste dali rady zahraničným výskumníkom, ktorí zvažujú pobyt na Slovensku?
Rada by som poskytla niekoľko rád pre budúcich zahraničných výskumníkov, ktorí plánujú pobyt na Slovensku:

1. Naučte sa základy slovenčiny – Aj keď mnoho ľudí hovorí po anglicky, znalosť slovenčiny výrazne uľahčí každodennú komunikáciu, integráciu a prácu na akademickej pôde. Odporúčam absolvovať kurz slovenčiny ešte pred príchodom alebo hneď po príchode.
2. Buďte otvorení a aktívni v nadväzovaní kontaktov – Slovenské akademické prostredie je priateľské a podporujúce, preto využite príležitosti na stretnutia s kolegami, zúčastnite sa seminárov a kultúrnych podujatí.
3. Využite dostupné zdroje a infraštruktúru – Slovenské knižnice a vedecké centrá sú veľmi dobre vybavené a ponúkajú množstvo materiálov, ktoré môžu byť kľúčové pre váš výskum.
4. Pripravte si svoj projekt dôkladne – Plánujte svoj výskum a jeho ciele realisticky, zohľadnite aj možné jazykové a kultúrne rozdiely.
5. Buďte trpezliví a flexibilní – Každá nová krajina prináša výzvy, ale aj príležitosti na osobný a profesionálny rast.

Slovensko je výborným miestom pre výskum a osobný rozvoj, preto odporúčam využiť túto skúsenosť naplno.

Aké rozdiely ste si počas Vášho pobytu všimli medzi Slovenskom a vašou krajinou?
Počas pobytu na Slovensku som si všimla niekoľko rozdielov medzi Slovenskom a Egyptom, pričom každý z nich má svoje pozitívne stránky:

Slovenská spoločnosť je pokojná, rodinne orientovaná a organizovaná, čo sa líši od živej a dynamickej atmosféry v Egypte. Verejná doprava na Slovensku je spoľahlivá a dobre vybudovaná, zatiaľ čo Egypt má rozmanitý systém dopravy prispôsobený veľkosti krajiny.

Akademické prostredie na Slovensku kladie dôraz na systematický výskum a spoluprácu, zatiaľ čo Egypt ponúka bohaté príležitosti a rôznorodé skúsenosti. Klimatické podmienky sú tiež odlišné – Slovensko má mierne podnebie so štyrmi ročnými obdobiami, zatiaľ čo Egypt je teplý a stabilný.

Tieto rozdiely mi pomohli rozšíriť moje obzory a prispeli k môjmu osobnému aj profesionálnemu rastu.

Čo vám pomohlo začleniť sa do života na Slovensku? Poznáte tu ľudí zo svojej krajiny? Ak áno, stretávate sa pravidelne?
Moja predchádzajúca skúsenosť s bývaním v Prahe mi veľmi pomohla pri začleňovaní sa do života na Slovensku, pretože som už bola zvyknutá na stredoeurópske prostredie a kultúru. Okrem toho mi veľa pomohli moji kolegovia na fakulte, ktorí ma od začiatku prijali a podporili, čo výrazne uľahčilo moju adaptáciu.

Bohužiaľ, doteraz som sa nestretla s veľkým počtom Egypťanov žijúcich na Slovensku, a tak som s nimi nemala možnosť pravidelne komunikovať. Počas štúdia slovenčiny som však spoznala niekoľko kolegov, s ktorými plánujem zostať v kontakte aj po mojom návrate do Egypta.

Ako vás prijali Slováci ako zahraničnú výskumníčku? Streli ste sa skôr s ústretovosťou, alebo aj s nejakými výzvami?
Ako zahraničnú výskumníčku ma Slováci prijali veľmi priateľsky a ústretovo. Kolegovia na univerzite mi poskytli veľkú podporu, ochotne mi pomáhali pri adaptácii a pri riešení odborných i praktických otázok. Táto otvorenosť a ochota spolupracovať mi veľmi uľahčili môj výskumný pobyt.

Samozrejme, ako v každom novom prostredí, som sa stretla aj s niekoľkými výzvami, najmä jazykovými a kultúrnymi rozdielmi. Avšak tieto prekážky som vnímala ako príležitosť na učenie a osobný rast, a vďaka podpore miestnych kolegov som ich dokázala úspešne prekonať.

Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo? Zažili ste kultúrny šok?
Keďže mám predchádzajúcu skúsenosť s bývaním v európskej krajine, konkrétne v Prahe, kultúrny šok pri mojom príchode na Slovensko som nezažila. Naopak, bola som príjemne prekvapená, ako sú si Slovensko a Česká republika v mnohých aspektoch podobné, či už čo sa týka kultúry, jazyka alebo spôsobu života.

Najviac ma zaujala pohostinnosť a ochota Slovákov pomáhať zahraničným študentom a výskumníkom, ako aj pokojné tempo života, ktoré podporuje sústredenie sa na prácu i osobný rozvoj.

Ako vám chutí slovenská kuchyňa? Máte obľúbené slovenské jedlo?
Slovenská kuchyňa mi veľmi chutí a oceňujem jej tradičné chute a jednoduché, ale výživné jedlá. Medzi moje obľúbené slovenské jedlá patria bryndzové halušky, ktoré som si obľúbila pre ich jedinečnú kombináciu chutí. Tiež mám rada kapustnicu, ktorá je veľmi chutná a vhodná najmä počas chladnejších mesiacov.

Ako moslimka si však dávam pozor na výber jedál, najmä čo sa týka konzumácie mäsa, pretože nekonzumujem bravčové mäso. Preto si vždy starostlivo vyberám jedlá, ktoré sú v súlade s mojimi náboženskými presvedčeniami.

Rada sa učím o zvykoch a tradíciách spoločnosti, v ktorej žijem, pretože verím, že to pomáha lepšie pochopiť kultúru a ľudí okolo mňa. Slovenská gastronómia ma príjemne prekvapila a obohatila moje kulinárske skúsenosti.

Objavili ste nejaké podobnosti medzi Slovenskom a vašou krajinou?
Áno, počas môjho pobytu som objavila niekoľko podobností medzi Slovenskom a Egyptom. Obidve krajiny majú ľudí, ktorí sú veľmi srdeční, pohostinní a ochotní pomáhať druhým. Slovenský národ sa ku cudzím ľuďom správa s veľkou dobrotou a úctou, čo veľmi oceňujem.

Myslím si, že ma Slováci prijali s ešte väčšou otvorenosťou a láskavosťou aj preto, že hovorím ich jazykom, čo mi veľmi uľahčilo komunikáciu a vzájomné porozumenie.

Podobne aj my v Egypte máme veľký rešpekt a úctu k cudzím kultúram a ľuďom, a snažíme sa s nimi spolupracovať a byť k nim láskaví a štedrí.

Na záver – aký odkaz by ste dali zahraničným výskumníkom, ktorí zvažujú Slovensko ako miesto pre svoj výskum?
Moja rada pre zahraničných výskumníkov, ktorí prichádzajú na Slovensko, je byť otvorení novým skúsenostiam a aktívne sa zapájať do miestnej komunity. Odporúčam čo najskôr začať sa učiť slovenský jazyk, pretože to výrazne uľahčuje komunikáciu a integráciu.

Tiež je dôležité byť trpezlivý a vnímať kultúrne rozdiely ako príležitosť na učenie a osobný rast. Využívajte možnosti na spoznávanie miestnych tradícií, zvyklostí a spoločenských podujatí, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť spoločnosť a vytvoriť si pevné vzťahy.

Navyše, nehanbite sa požiadať o pomoc kolegov alebo miestnych obyvateľov – väčšina ľudí je ochotná a rada pomôže.