Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie, Centra spoločenských a psychologických vied SAV, absolvoval vďaka Národnému štipendijnému programu SR 6-mesačný výskumný pobyt na Vrije Universiteit v Amsterdame. V rozhovore hovorí o tom, ako mu zahraničná mobilita pomohla rozšíriť výskumné obzory, nadviazať nové spolupráce a získať inšpiráciu nielen v laboratóriu, ale aj počas prechádzok po holandskej metropole.

Aké hlavné akademické a výskumné dôvody vás viedli k výberu konkrétnej hostiteľskej krajiny a inštitúcie pre váš štipendijný pobyt? Môžete uviesť aspoň tri rozhodujúce faktory?
Svoj výskumný pobyt som absolvoval u profesora Jana-Willema van Prooijena na Vrije Universiteit v Amsterdame. Pri vyberaní som sa rozhodoval na základe viacerých kritérií. V prvom rade, keďže vo svojom výskume sa venujem psychologickým aspektom dôvery konšpiračným teóriám, hľadal som najmä výskumníka alebo výskumníčku, ktorých tematické zameranie by sedelo s tým mojim. Keď som identifikoval širší kruh ľudí, ktorých by mohlo byť s výskumným pobytom v rámci tejto vedeckej oblasti zaujímavé osloviť, uvažoval som, ktorú z krajín si vybrať. Išlo mi o to, aby z danej krajiny bolo pomerne dobré spojenie na Slovensko a zároveň, aby išlo o krajinu, ktorá ma priťahuje aj niečím iným, ako len samotnou vzdelávacou inštitúciou. Nakoniec zvíťazila táto voľba preto, že s profesorom van Prooijenom som sa už pred tým viac krát stretol a vedel som, že ide nie len o špičkového vedca v oblasti výskumu konšpiračných teórií, ale zároveň aj človeka, s ktorým si dobre rozumiem a viem si predstaviť s ním nadviazať užšiu spoluprácu. Zároveň, Amsterdam ma lákal aj preto, že ide o mesto s veľmi bohatými možnosťami kultúrneho vyžitia.

Ktorý aspekt štipendijného pobytu považujete za najhodnotnejší z hľadiska naplnenia vašich výskumných cieľov? (napr. prístup k špičkovému výskumnému vybaveniu, mentorstvo, špecializované databázy, laboratóriá a pod.)
Ako sociálny psychológ vo svojom výskume nepracujem prakticky so žiadnym materiálnym vybavením. Keďže mnohé z našich výskumov sa administrujú cez dotazníky distribuované online, mojim hlavným vybavením je počítač s potrebným softwareom na naprogramovanie výskumu a na jeho následné štatistické vyhodnotenie. Aj preto za jednoznačne najhodnotnejší aspekt svojho pobytu považujem práve jednak možnosť zažiť si nové výskumné prostredie na špikovej univerzite, ako aj možnosť spoznať sa a nadviazať spoluprácu s novými ľuďmi v zahraničí. Samozrejme, v dnešnej dobe je dobre možné spolupracovať na výskume online s ľuďmi po celom svete, no možnosť spoznať ich aj osobne podľa mňa umožňuje lepšie pochopiť, akým spôsobom vykonávajú svoj výskum a zároveň rozvinúť dlhodobejšie a hodnotnejšie spolupráce založené na intenzívnejšom osobnom kontakte. Napríklad, niektoré z nápadov na výskumy na ktorých sme neskôr s profesorom van Prooijenom spolupracovali, sme získali na spoločných prechádzkach. Takýto priestor objavovať nové nápady by sme nikdy nezískali, keby sme spolu boli v kontakte iba online. Zároveň, je podľa mňa mimoriadne hodnotné osobne si zažiť to, akým spôsobom iní ľudia k výskumu pristupujú, akým spôsobom učia, alebo vedú študentov. Každý z nás má trochu iný pracovný štýl a jedným z najväčších prínosov medzinárodných spoluprác je podľa mňa aj to, že človek dokáže odpozerať napríklad efektívne stratégie na iných univerzitách a potom sa môže snažiť ich využiť na to, aby zlepšil fungovanie svojho tímu či inštitúcie späť na Slovensku.

Na aký výskumný problém alebo tému sa zameriavate vo svojom výskume a ako konkrétne prispel váš pobyt k jeho rozvoju alebo prehĺbeniu?
Vo svojom výskume sa venujem psychologickým dôvodom, pre ktoré ľudia dôverujú konšpiračným teóriám a následkom, ktoré konšpiračné teórie majú na jednotlivcov a spoločnosť. Kým vo výskume v tejto oblasti je dobre známe, že konšpiračným teóriám častejšie uveria ľudia s niektorými predispozíciami (napr. s nižším vzdelaním, s istými osobnostnými črtami), už menej je známe to, ako rôzne sociálne faktory prispievajú k dôvere konšpiračným teóriám. Môj výskumný pobyt bol zameraný práve na preskúmanie jedného z takýchto faktorov. Konkrétne, pozerali sme sa na to, ako dôvera konšpiračným teóriám súvisí s vnímanými sociálnymi normami – teda tým, nakoľko si ľudia myslia, že ostatní ľudia dôverujú konšpiračným teóriám. Ako sme očakávali, väčšina ľudí v našich výskumoch do istej miery preceňovala to, nakoľko iní ľudia (napr. ostatní Slováci a Slovenky) veria tým istým veciam, ktorým verili oni sami. Avšak, pri ľuďoch, ktorí silno dôverovali konšpiračným teóriám bolo toto preceňovanie zásadnejšie ako u ostatných. Napríklad, kým niektorým konkrétnym konšpiračným teóriám dôverovalo približne 20% ľudí v našej vzorke, niektorí z týchto ľudí boli presvedčení, že na Slovensku rovnakým konšpiračným teóriám verí až 80% ľudí. Toto je dôležité, pretože vnímané sociálne normy sú silným vodítkom o tom, čo si ľudia majú myslieť a ako sa majú správať – teda, ak si myslím, že konšpiračným teóriám verí väčšina ľudí okolo mňa (hoci to v skutočnosti nie je pravda), aj ja sám sa môžem byť viac náchylný im sám uveriť.  V tejto oblasti sme urobili hneď niekoľko štúdií, ktoré položili základy pre pokračujúci výskum v tejto oblasti zameraný na to, ako toto preceňovanie u ľudí dôverujúcich konšpiračným teóriám vzniká – napríklad, či môže pochádzať z nadužívania sociálnych sietí, kde sa konšpiračné teórie často šíria.

Podnietil váš pobyt rozvoj akademickej alebo výskumnej spolupráce medzi vašou domovskou a hostiteľskou inštitúciou? Ak áno, v akej forme?
Áno, okrem vyššie spomínaného projektu skúmajúceho vnímané sociálne normy pri dôvere konšpiračným teóriám môj pobyt podnietil hneď niekoľko ďalších spoluprác. Mal som napríklad to šťastie, že v rovnakom čase ako ja absolvovala pobyt u toho istého profesora aj iná výskumníčka – Marína z Chorvátska, ktorá sa ako psychologička venuje problematike klimatickej zmeny. Nakoľko sme pobyt absolvovali v podobnom čase, mali sme jednak možnosť zdieľať radosti aj strasti výskumnej mobility a vzájomne si pomáhať, ale po druhé sa nám vďaka tomu podarilo aj nadviazať spoluprácu na výskume, ktorý prepája naše dve oblasti záujmu. V tomto výskume sa venujeme práve tomu, ako dôvera konšpiračným teóriám súvisí s pro-environmentálnym správaním a podporou politík v oblasti klimatickej zmeny. Okrem toho som na univerzite, kde som absolvoval svoj pobyt, mal možnosť stretnúť napríklad aj výbornú výskumníčku v oblasti medziľudských vzťahov. Práve ona mi dala chrobáka do hlavy ohľadom toho, ako skúmať nakoľko konšpiračné presvedčenia ovplyvňujú medziľudské vzťahy. V tejto oblasti sme napísali spoločný projekt a ak sa nám ho podarí získať, tak pôjde o ďalšiu spoluprácu, ktorá vyústi z tejto jednej výskumnej mobility.

Ovplyvnila medzinárodná výskumná mobilita vašu predstavu o ďalšom profesijnom smerovaní? Ak áno, akým spôsobom?
Ovplyvnila, a to dosť zásadne. Mám pocit, že človek na Slovensku si ľahko zvykne, že mnohé veci – napríklad prestížne projekty európskej únie, ako MSCA či ERC granty – sú pre nás veľmi ťažko dosiahnuteľné a preto sa o nich často môžeme úplne prestať snažiť. Aspoň u mňa to tak bolo. V rámci svojej mobility som sa ale pohyboval v prostredí, kde to, že si podá človek takýto grant, bolo úplne normálne a očakávané. Samozrejme, neočakávalo sa, že ho každý rovno dostane, no vedenie fakulty ľudí podporovalo v tom, nech to minimálne vyskúšajú. Nie len že to tak aj mňa viac motivovalo skúšať náročné výzvy aj s plným vedomím toho, že to skrátka niekedy nevyjde, ale zároveň som spoznal mnoho ľudí, ktorí mi boli v tomto ochotní poradiť. Na základe vlastných skúseností mi napríklad vedeli povedať, ako takéto granty písať a následne sa mi už nezdalo také nepredstaviteľné sa o niečo podobné pokúsiť. 

Ako hodnotíte výšku finančnej podpory v kontexte životných nákladov vo vašej hostiteľskej krajine? Bola táto podpora postačujúca?
Hoci som Národnému štipendijnému programu SR veľmi vďačný za to, že mi umožnil vycestovať do zahraničia, musím povedať, že výška finančnej podpory v mojom prípade nebola úplne dostačujúca. Myslím, že to súviselo najmä z tým, že som svoju mobilitu absolvoval práve v Amsterdame. Nakoľko ide o veľké mesto, kde je veľmi problematické a drahé nájsť si bývanie, veľkú časť môjho štipendia som minul práve na ubytovanie a to napriek tomu, že som dostal možnosť bývať na univerzitnom internáte. Preto mám pocit, že výška poskytnutého štipendia by ideálne nemala odrážať iba to, do akej krajiny človek ide, ale aj konkrétnu oblasť, kde bude mobilita prebiehať – keďže pobyty vo veľkých mestách môžu byť podstatne drahšie ako pobyty niekde inde v rámci rovnakej krajiny.

Koľko času vopred ste začali s prípravou žiadosti o štipendium? Aké odporúčania máte pre budúcich uchádzačov z hľadiska načasovania?
Ja som veľmi svedomitý človek a tak som s prípravou žiadosti začal asi dva mesiace dopredu – ale to ani náhodou neznamená, že by samotná príprava vyžadovala čisté dva mesiace času. V skutočnosti si myslím, že celý administratívny proces je pomerne nenáročný napriek tomu, že k prihláške je potrebné dodať väčšie množstvo príloh. Treba si ale určite nechať k dispozícii dostatočný čas na komunikáciu s vaším budúcim supervízorom či supervízorkou, aby ste spoločne vytvorili projekt mobility, ktorý vám obom vyhovuje. Práve tento aspekt môže podľa mňa zabrať najviac času, pretože keď už raz budete dohodnutí na tom, čo bude cieľom vášho pobytu, pripraviť samotné prílohy k prihláške už až tak veľa času nezaberie. Úplne najideálnejšie podľa mňa je, ak máte možnosť sa so svojím supervízorom či supervízorkou možnosť stretnúť a porozprávať sa o možnosti mobility aj osobne – napríklad v rámci nejakej konferencie. Ak ale takáto možnosť nie je, vždy sa to dá aj v rámci online stretnutia či mailom, akurát si na to treba vyhradiť dostatočný čas.

Aké rady by ste poskytli výskumníkom, ktorí plánujú požiadať o štipendium cez NŠP? Na čo sa sústrediť v žiadosti?
Podľa mňa je pre úspešné získanie žiadosti najdôležitejšie práve to, aby človek ukázal, že na zahraničnej inštitúcii kam sa hlási ho skutočne chcú a že tam má čím prispieť a že tým samozrejme aj on sám niečo nové získa. Práve toto by podľa mňa malo jasne vyplývať z motivačného listu žiadateľa, ako aj s pozývacieho listu danej inštitúcie. Odborný program študijného pobytu slúži v tomto ako základ, o ktorý sa motivačný a pozývací list môžu oprieť, preto netreba zanedbať ani to.

Mali ste pred odchodom obavy z pobytu v zahraničí? Ako sa tieto obavy naplnili alebo rozptýlili a čo by ste odkázali tým, ktorí váhajú vycestovať?
Musím povedať, že trochu obavy som mal. Bolo to najmä preto, že do zahraničia som cestoval bez svojho partnera a bolo to prvý krát, čo sme mali byť spolu odlúčený na dobu niekoľkých mesiacov. Taktiež som mal trochu strach, či sa mi podarí nájsť si v zahraničí ľudí, s ktorými si budem rozumieť a s ktorými budem môcť tráviť čas, nakoľko som pomerne introvertný človek a hľadanie nových kamarátstiev je pre mňa náročná výzva. Nakoniec všetko prebehlo až prekvapivo hladko. S partnerom sme si pravidelne volali a do Holandska ma prišiel aj pozrieť. Na univerzite, kde som svoju mobilitu absolvoval je obrovská medzinárodná komunita a vo všeobecnosti veľa ľudí, ktorí sú tam buď na nejaký čas na výskumnej mobilite, alebo dočasnej postdoktorandskej pozícii. Nakoľko väčšina takýchto ľudí sa snaží nadviazať kamarátstva na novom mieste, o sociálne kontakty nakoniec prakticky vôbec nebola núdza. Moja rada by preto bola takáto – ak ste podobná povaha ako ja, možno ste z vycestovania nervózni. Predstavíte si, čo všetko sa môže pokašlať a to vás odradí to skúsiť. Mne pomohlo povedať si, že ak by sa aj pokazilo všetko a mne by na mobilite naozaj nebolo príjemne, alebo by som to po akomkoľvek aspekte nezvládal – kedykoľvek sa predsa môžem vrátiť. Vnímal som to ako takú záchrannú sieť, no bol som rád, že mobilita nakoniec prebehlo úplne bezproblémovo a na jej predčasné ukončenie som nemusel ani pomyslieť. Práve naopak, ak by bola možnosť zostať dlhšie, s radosťou by som zostal.

Mali ste možnosť cestovať po krajine počas vášho pobytu? Ktoré miesta alebo zážitky boli pre vás najinšpiratívnejšie?
Áno, Holandsko má veľmi dobrú sieť vlakovej dopravy a preto sa dá do všetkých väčších miest dostať rýchlo a bezproblémovo, aj keď to nie je úplne najlacnejšie. Preto som sa snažil približne každý druhý víkend spraviť si výlet niekam mimo Amsterdamu, aby som mal šancu zažiť aj atmosféru iných častí krajiny. Okrem toho som veľa navštevoval múzeá a galérie, ktoré sú v Holandsku na výbornej úrovni. A v neposlednom rade, Amsterdam ponúka veľmi kvalitnú scénu elektronickej tanečnej hudby, ktorú som si aj na vlastné prekvapenie za svoj pobyt veľmi obľúbil. Mať možnosť zažiť si tieto kultúrne aspekty života v inej krajine považujem za takmer rovnako dôležitú súčasť mojej mobility, ako možnosť zažiť nové akademické prostredie inej inštitúcie a možnosť spolupráce s mojím supervízorom.

Ako ste si zabezpečili ubytovanie? Pomohla vám Vaša hostiteľská inštitúcia s ubytovaním? Môžete odporučiť konkrétne webové stránky alebo kontakty?
Z tohto aspektu som mal takisto trochu strach, pretože som vedel, že Amsterdam trpí vážnou bytovou krízou a nájsť si ubytovanie je veľmi drahé a náročné, a to najmä pokiaľ človek hľadá ubytovanie dopredu a teda nemôže napríklad fyzicky prísť na bytové obhliadky. Preto mi veľmi pomohlo, že mi nakoniec vybavenie ubytovania zabezpečila International Office mojej hostiteľskej univerzity, ktorá ma ihneď po vyrozumení o schválení žiadosti o štipendium zaradila na zoznam čakateľov o ubytovanie pre medzinárodných hostí na univerzite, ktoré som nakoniec dostal. Ubytovanie bolo na veľmi dobrej úrovni a, vzhľadom na náročnosť bývanie v Amsterdame, bolo aj za veľmi dobrú cenu. Myslím, že pokiaľ sa človek prihlási na pomerne veľkú zahraničnú univerzitu, je dobrá šanca, že tam majú veľa skúseností s vítaním zahraničných hostí a preto s procesom hľadania ubytovania zrejme budú vedieť pomôcť, čo môže značne uľahčiť premiestnenie na začiatku mobility.

Čo vám najviac pomohlo adaptovať sa na nové prostredie? Zohrala komunita hostiteľskej inštitúcie v tomto smere dôležitú úlohu?
Boli to rôzne veci, ale najmä som mal veľké šťastie na môjho hostiteľa. Ten sa okrem mojej vedeckej činnosti naozaj staral o to, aby som sa v Amsterdame cítil dobre, a najmä na začiatku môjho pobytu sa veľmi zaujímal o to, ako sa mám a či mi môže nejako pomôcť. Chodili sme na spoločné obedy aspoň niekoľko krát do týždňa a viackrát sme boli spolu aj v rámci rôznych spoločných voľnočasových aktivít. Viem, že som v tomto mal veľké šťastie a zrejme nie každý bude mať podobnú skúsenosť. Opäť si ale myslím, že každá väčšia zahraničná univerzita bude mať skúsenosti so začleňovaním medzinárodných hostí. Preto by v tomto smere mali vedieť pomôcť aj formálne, a zároveň je dobrá šanca, že tam budú mať aj iných ľudí na pobyte či postdoktorandov a v rámci týchto komunít človek dokáže prekonať prvé prekážky a ľahšie sa adaptovať v novom prostredí. 

Mali ste možnosť ochutnať miestnu kuchyňu? Ktoré jedlá vám najviac chutili a máte odporúčania, kde sa najvýhodnejšie stravovať?
Nuž, Holandsko je známe mnohými vecami, ale existuje dôvod, prečo práve miestna kuchyňa veľmi preslávená nie je. Ale áno, nakoľko rád skúšam nové jedlá, svojho supervízora som vyslovene poprosil, či by mi mohol odporučiť reštauráciu, kde môžem naozaj ochutnať pravé holandské jedlo. Sám sa nad touto ideou pousmial a varoval ma, aby som nemal vysoké očakávania, no napriek tomu som tam zašiel. Je pravda, že jedlo bolo dobré, ale holandská kuchyňa nie je veľmi pre mňa. Ide najmä o mnoho variácií relatívne ťažkých mäsových jedál, s prílohami zo zemiakov, kapusty, či dokonca jablkového pyré (práve to bolo pre mňa asi najzaujímavejším aspektom danej kuchyne). V skutočnosti sa dosť približuje tradičnej slovenskej kuchyni. Rozhodne by som ju neodporúčal najmä ľuďom preferujúcim vegetariánske či vegánske jedlá. Inak ale som sa prevažne stravoval v univerzitnej kantíne, nakoľko tá ponúkala pomerne dobré jedlá za veľmi dostupné ceny. Inak som sa v reštauráciách veľmi stravovať nemohol, nakoľko tie sú takisto v Amsterdame veľmi drahé a zo štipendia by som takúto formu stravovania nepokryl. No aspoň niekoľkokrát za svoj pobyt som si doprial nejakú exotickú kuchyňu, akú by som na Slovensku nemal možnosť ochutnať.

Vycestujte aj Vy vďaka Národnému štipendijnému Programu do ktorejkoľvek krajiny sveta!