S mentorkou a šéfom oddeleniaDoktorandka Júlia strávila vďaka Národnému Štipendijnému Programu 10 mesiacov v Centre experimentálnej ortopédie Sárskej univerzitnej nemocnice v Homburgu v Nemecku. Jej príbeh je ukážkou toho, ako môže zahraničný výskumný pobyt zásadne ovplyvniť vedecký rast, priniesť nové odborné aj osobné skúsenosti a otvoriť dvere k medzinárodnej spolupráci.

Aké hlavné akademické a výskumné dôvody vás viedli k výberu konkrétnej hostiteľskej krajiny a inštitúcie pre váš štipendijný pobyt?
Do mojej hostiteľskej inštitúcie, Centra experimentálnej ortopédie Sárskej univerzitnej nemocnice v Homburgu (Nemecko) som išla s veľmi konkrétnym cieľom, a to naučiť sa prípravu vírusových vektorov používaných v génovej terapii. Na toto špičkové pracovisko v oblasti ortopedického výskumu som bola vyslaná v rámci začínajúcej spolupráce môjho domovského pracoviska, Katedry morfologických disciplín Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, keďže  téma mojej dizertačnej práce je založená na testovaní vírusových vektorov, na ktoré sa práve v danom laboratóriu špecializujú. Moja mentorka, profesorka Magali Cucchiarini, patrí k svetovým kapacitám v oblasti výskumu vírusových vektorov v ortopédii a má v tejto problematike dlhoročné skúsenosti, pričom sama zaviedla metodiky, ktoré som mala možnosť si osvojiť.  

Náš vedecký tím na grilovačkeNa aký výskumný problém alebo tému sa zameriavate vo svojom doktorandskom štúdiu a ako konkrétne prispel váš pobyt k jeho rozvoju alebo prehĺbeniu?
V rámci riešenia mojej dizertačnej práce sa venujem výskumu alternatívneho modelu, chorioalantoickej membrány kuracieho embrya na testovanie biokompatibility a efektívnosti biomateriálu v spojení s vírusovými vektormi nesúcimi terapeutický gén na podporu angiogenézy. Výsledky našej práce sľubujú získanie nových poznatkov využiteľných v oblasti regeneračnej medicíny, keďže angiogenéza je esenciálna pri regeneračných procesoch v tkanivách. Výskumný pobyt v Centre experimentálnej ortopédie mi poskytol možnosť získať cenné poznatky o vírusových vektoroch, osvojiť si  praktické zručnosti v ich príprave a obohatiť moju prácu aj o experimenty na bunkách. Okrem toho som svoj študijný pobyt využila aj na zdokonalenie sa v metódach molekulárnej biológie, imunocytochémie a mala som aj možnosť zúčastniť sa experimentálnych chirurgických zákrokov na králikoch a ovciach.

Oslava narodenín s kolegami v práciAko by ste charakterizovali vašu akademickú a výskumnú skúsenosť na hostiteľskej univerzite? V čom spočívajú najvýraznejšie rozdiely oproti vašej domovskej inštitúcii?
Centrum experimentálnej ortopédie Sárskej univerzitnej nemocnice je excelentné výskumné pracovisko, na ktorom realizujú medzinárodne uznávaný výskum v oblasti regeneračnej ortopédie v spojení s génovou terapiou. Možnosť pracovať v internacionálnej komunite doktorandov a postdokov pod vedením svetových špičiek v oblasti môjho výskumu bola pre mňa skúsenosť, z ktorej budem čerpať aj v ďalších rokoch mojej vedeckej kariéry – a to nielen pre množstvo odborných poznatkov, ktoré som mala možnosť nadobudnúť, ale predovšetkým kvôli hlboko ľudskému prístupu zo strany mojej zahraničnej mentorky. Najvýraznejším rozdielom oproti mojej domovskej inštitúcii pre mňa rozhodne bola prítomnosť laboratórnych techničiek, ktoré zabezpečovali chod laboratórií. Starali sa napríklad o kultiváciu buniek, prípravu chemikálií, prípravu vzoriek na ďalšie analýzy atď. U nás laborantku nemáme a všetko si robíme sami. V hostiteľskom laboratóriu sa študenti a vedeckí pracovníci sústredia výlučne na samotné experimenty a vyhodnocovanie vzoriek. Toto bola pre mňa nová skúsenosť a zo začiatku mi to spôsobovalo aj trochu stres, kým som pochopila, čo môžem robiť sama a čo majú na starosti techničky. Rozdiel bol aj v bezpečnostných opatreniach, keďže som pracovala v laboratóriách s vyšším stupňom biologickej ochrany. Veľmi pozitívne som vnímala jednoduchosť pri nákupe materiálu, potrebné substancie boli vždy v krátkom čase k dispozícii, na rozdiel od dlhotrvajúceho procesu ich objednávania u nás na Slovensku. Veľmi pozitívnou novinkou boli pre mňa pravidelné labmeetingy, kde každý prezentoval svoj pokrok v práci a spoločne, formou brain-stormingu sme hľadali riešenia problémov, ktoré počas experimentov nastali.  

Ako hodnotíte výšku finančnej podpory v kontexte životných nákladov vo vašej hostiteľskej krajine? Bola táto podpora postačujúca?
Výška finančnej podpory spolu s doktorandským štipendiom bola postačujúca na zabezpečenie každodenného života, rozhodne som však cítila, že pre naše príjmy je Nemecko drahšia krajina. Stav môjho účtu by určite vyzeral inak, keby som sa stravovala v reštauráciách, ktoré sú tam drahé. Vďaka tomu, že som si nakupovala a varila doma, som si mohla dovoliť aj spoznávanie okolia, výlety, kino, či iné aktivity.

Asistencia pri experimentálnych chirurgických zákrokoch na králikochAký bol celkový profesionálny a osobnostný prínos štipendijného pobytu pre vás ako výskumníka?
Profesionálny prínos štipendijného pobytu bol predovšetkým v nadobudnutí nových laboratórnych zručností, osvojení si nových metód a techník, ako aj v prehĺbení vedomostí po konzultáciách so špičkovými odborníkmi v  odbore. Osobnostne ma obohatili nenahraditeľné profesionálne a ľudské kontakty, ktoré som na stáži nadviazala a verím, že ich budeme rozvíjať aj v budúcnosti. Teším sa, že som si „oprášila“ angličtinu a navštevovala som aj kurz nemčiny ponúkaný univerzitou a zakončený certifikátom.

Mali ste pred odchodom obavy z pobytu v zahraničí? Ako sa tieto obavy naplnili alebo rozptýlili a čo by ste odkázali tým, ktorí váhajú vycestovať?
Obavy som nemala, keďže som žila v zahraničí už počas celého vysokoškolského štúdia a sabatikalu medzi VŠ a doktorandským štúdiom. Stres mi trochu spôsobilo hľadanie ubytovania, keďže moja hostiteľská inštitúcia sa nachádza v malom meste, kde v mne dostupnej cenovej kategórii nebolo v ponuke veľa možností. Samozrejme, ten nepomenovateľný pocit, keď ideme do niečoho neznámeho, kde nevieme čo na nás čaká tam bol, ale kolegovia ma do kolektívu prijali veľmi rýchlo a za 10 mesiacov mojej stáže som sa stala súčasťou tímu. Určite všetkým odporúčam prekonať obavy, využiť možnosti a vyskúšať si život v zahraničí, pretože takáto skúsenosť formuje osobnosť a objavíte tam kúsky samého seba, ktoré ste doteraz možno nepoznali.

Výlet do MníchovaAké kultúrne, spoločenské alebo systémové rozdiely medzi Slovenskom a hostiteľskou krajinou vás najviac zaujali alebo prekvapili?
Nemecko som si predstavovala ako veľmi organizovanú krajinu, ale vôbec to tak nie je. Verejná doprava je nespoľahlivá a nedochvíľna, hlavne vlaky. Niekoľkokrát sa mi napríklad stalo, že šofér autobusu, ktorý mal už 10 minút meškanie, zastavil v strede ulice a išiel si kúpiť do pekárne raňajky a kávu. Vybavovanie dokumentov na úradoch trvá celú večnosť a nikto s vami nechce hovoriť po anglicky, napriek tomu že je to oddelenie pre cudzincov. Predpokladám ale, že vo väčších mestách je to inak ako tu v Homburgu. Zaskočilo ma aj používanie hotovosti a nemožnosť platiť kartou na mnohých miestach.

Aké praktické rady by ste dali budúcim štipendistom smerujúcim do rovnakej krajiny? Na čo si dať pozor a čo by ste odporučili pribaliť si so sebou?
Určite odporúčam kúpiť si Deutschland ticket, ktorý platí na všetku verejnú mestskú dopravu a aj na regionálne vlaky po celom Nemecku. Vďaka nemu je cestovanie v rámci krajiny cenovo veľmi prijateľné. Treba mať pri sebe stále hotovosť, pretože je veľa miest, kde neakceptujú karty. Nemčina je pri každodennom fungovaní veľkou výhodou, takže je fajn naučiť sa aspoň pár základných fráz a využiť možnosť jazyk ďalej rozvíjať.

Čo vám najviac pomohlo adaptovať sa na nové prostredie? Zohrala komunita hostiteľskej inštitúcie v tomto smere dôležitú úlohu?
Najviac mi pomohol môj výskumný tím, kde ma prijali s otvorenou náručou a pomohli mi či už s administratívnymi záležitosťami, ako aj radami do každodenného života v Nemecku. Moja mentorka bola veľmi ľudská, starostlivá a na každom meetingu sa uisťovala, či mám všetko čo potrebujem a či je všetko v poriadku. Súčasťou tímovej práce boli oslavy narodenín a stretávanie sa na spoločných aktivitách mimo pracovnej doby. Celkovo som sa veľmi rýchlo cítila ako súčasť kolektívu, ktorý bol mojim pevným zázemím.

Vydajte sa aj Vy do sveta za výskumom s podporou Národného štipendijného programu Slovenskej republiky!