Tento rozhovor vznikol z podnetu uchádzačov o štipendijné pobyty v USA, ktorí prejavili záujem o praktické rady v súvislosti s vycestovaním do tejto krajiny. Rozhovor je preto zameraný na skúsenosti, rady a odporučenia úspešných absolventov NŠP v USA s cieľom uľahčiť vycestovanie a pobyt ďalších štipendistov programu do USA.

Štipendisti, ktorí poskytli rozhovor (prijímajúca inštitúcia v USA, akademický rok realizácie pobytu a trvanie pobytu):

Anna; University of California San Diego, Department of Communication; 2023/2024; 6 mesiacov

Emil; University of Michigan Medical School, Life Sciences Institute; 2023/2024; 10 mesiacov   

Katarína; Oklahoma State University, College of Arts and Sciences; 2021/2022; 3 mesiace

Laura; Dartmouth College, Department of Religion (Department of Russian, Department of Linguistics); 2022/2023; 6 mesiacov

Marek; University of Colorado Boulder, Department of Electrical and Computer Engineering; 2022/2023; 8 mesiacov

Petra; University Of Texas Arlington, Department of chemistry abd biochemistry; 2023/2024; 3 mesiace

 

VÍZA

Ako je to s vízami do USA? Ak dlho trvá vystavenie víz? Čo je potrebné predložiť? Je potrebné absolvovať aj ústny pohovor? 
Kde môžu nájsť záujemcovia bližšie informácie k postupu a potrebným podkladom k vízam?
Máte ešte nejaké odporučenia v súvislosti s vízami?

UBYTOVANIE

Kameňom úrazu mnohých štipendistov je ubytovanie. Ako si nájsť vhodné ubytovanie?
Máte nejaké zdroje alebo webstránky, kde by mohli byť dostupné informácie k ubytovaniu?
Kedy začať s hľadaním vhodného ubytovania?

LETENKA

A čo letenka? Nejaké tipy a triky na výhodné lety do štátov?

ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Aké máte odporučenie pre zdravotné poistenie?

POSTUP: KEDY, AKO, ČO

Ako postupovať, keď sa niekto uchádza o štipendium cez NŠP do USA. Kedy riešiť ubytovanie, letenky, víza, v akom poradí a na čo nezabudnúť?

FINANCIE – KOĽKO TO BUDE STÁŤ

Môžete sa pokúsiť vyčísliť celkové výdavky na Váš pobyt v USA - ak by bolo možné uviesť samostatne výdavky, ktoré ste ako štipendista mali pred vycestovaním (napr. víza, letenka, zdravotné poistenie) a počas pobytu (ubytovanie/mesiac, strava/mesiac, Mhd/mesiac) a ďalšie výdavky

ĎALŠIE RADY A ODPORUČENIA

Nejaké odporučenia, čo si bezpodmienečne zobrať so sebou?
Na čo nezabudnúť pred vycestovaním, čo je dobré si so sebou zobrať?

ŽIVOT V USA

Počasie
Doprava a cestovanie v USA
Konzumácia/Stravovanie
Peniaze
Čas
Mobil a telefonovanie
Prevod jednotiek
Študentské zľavy
Aklimatizácia v novom prostredí, zvyklosti, socializácia. Odlišnosti v porovnaní s Európou.
Ďalšie nápomocné informácie

 

VÍZA

Ako je to s vízami do USA? Ak dlho trvá vystavenie víz? Čo je potrebné predložiť? Je potrebné absolvovať aj ústny pohovor?

 ANNA: Vystavenie víz do USA nie je ani ťažký a ani zdĺhavý proces, treba počítať zhruba s tromi kalendárnymi mesiacmi (45 pracovných dní) na všetko od podania žiadosti cez cca 10-minútový pohovor s konzulárnym pracovníkom na US ambasáde v Bratislave až po získanie víz. Za osobitný poplatok je však možné požiadať o vízový proces v zrýchlenom konaní (nevyužila som, neviem posúdiť, či sa to oplatí, alebo nie).

Samotnej žiadosti o udelenie víz však predchádza podstatne komplikovanejší, zdĺhavejší aj finančne nákladný proces získania formulárov DS-2019, IFSO, SEVIS I-901, DS-160 (Američania milujú skratky) a zdravotného poistenia v Gallagher. Len samotná žiadosť o vydanie formulára DS-2019 stála 693 US dolárov (dnes je to už okolo 800 US dolárov), SEVIS I-901 stál 220 US dolárov, Gallagher 990 US dolárov a vízový poplatok 351 US dolárov. Okrem toho všetky doklady a dokumenty, ktoré k žiadostiam prikladáte, treba mať v úradne overenom preklade do angličtiny (1 strana úradne preloženého dokladu stojí cca 15-25 eur podľa poskytovateľa a typu dokumentu, ktorý sa úradne prekladá) (pozn. SAIA - vyjadrenia ostatných štipendistov k výdavkom spojených s pobytom v USA si prečítajte v časti Financie – Koľko to bude stáť). Moja univerzita navyše žiadala aj o potvrdenie o zaočkovaní proti covidu-19 a chrípke, čo sú povinné očkovania pre všetkých študentov, pracovníkov aj spolupracovníkov UCSD. Celým procesom ma previedla poverená administratívna pracovníčka z katedry UCSD, ktorej profesor ma do USA pozval, a ďalší pracovník z odboru medzinárodných vzťahov Kalifornskej univerzity v San Diegu, ktorý môj pobyt oficiálne administruje, čiže nemusela som tápať v neistote, čím začať a ako postupovať.

Na získanie US víz boli potrebné dva ústne pohovory – ten prvý asi 15-minútový online cez Zoom na preukázanie jazykovej kompetencie v angličtine, aby ste získali základný dokument DS-2019, ten druhý asi 10-minútový priamo na US ambasáde v Bratislave s konzulárnou pracovníčkou o účele a dôvodoch pobytu v USA. Obidva pohovory boli vedené vo veľmi priateľskej a ústretovej atmosfére. (Nepríjemným bol vlastne len pohovor s imigračným úradníkom po prílete do USA na letisku JFK v New Yorku. Trval asi 10-15 minút.)

EMIL: Vybavovanie víz je veľmi variabilné a záleží na dvoch veciach: prvá je šikovnosť osoby hosťujúcej univerzity, od ktorej dostanete dokument DS forms-2019, ktorý je potrebný pre vybavenie víz. Kým nemáte tento papier, nežiadajte o víza. Pre tento dokument treba hosťujúcej univerzite doložiť potvrdenie príjmov a preukázať, že máte príjem, ktorý je v minimálnej výške 2 333 USD na mesiac pobytu. Do príjmov sa ráta aj výpis z banky, dekrét o udelení štipendia a potvrdenie o vyplácaní doktorandského štipendia. Všetky dokumenty v angličtine. Druhý vplyv na dĺžku vybavovania víz má ročné obdobie. Vianočné obdobie a letné mesiace môžu predĺžiť žiadosť o niekoľko týždňov, ambasáda nemá kapacitu. Pri vybavovaní víz budete potrebovať aj svoju fotografiu. Víza sa vybavujú online formou s následnou výzvou o absolvovanie ústneho pohovoru. Tento pohovor je však sporadický a nemusí ho absolvovať každý žiadateľ. Ide o náhodný výber. Ústny pohovor je rutinná vec, kedy sa vás zamestnanec pri okienku spýta len pár otázok typu dôvod vycestovania, vek, čo študujete, kde budete bývať a podobne. Tieto otázky si však zopakujete po prílete do USA na imigračnej kontrole. Ak však nie ste požiadaný o ústny pohovor, všetky dokumenty a váš pas je potrebné zaslať kuriérom na americkú ambasádu, avšak s týmto nemám skúsenosť.

KATARÍNA: Odporúčam požiadať si o víza v dostatočnom časovom predstihu. Žiadate si o víza samy, je potrebné si na elektronickú žiadosť o víza vyhradiť dostatočný čas (cca 2 hodiny). Ja som víza riešila v čase pandemických opatrení, kedy nebolo potrebné ísť osobne okrem elektronického formulára na ambasádu. Najdôležitejšie dokumenty- invitation letter, scholarship award, DS-2019 na ktorý je potrebné dokladovať aj financie.

LAURA: Sú viaceré typy víz, najväčšie kompetencie získate cez víza typu J-1, ich cena sa pohybuje pod 200 dolárov. Sú najviac odporúčané. Sú vhodné na dlhšie obdobie v USA a môžete cez ne študovať aj pracovať, resp. robiť výskum, bez nejakých obmedzení. Na tieto víza môžete vycestovať o 30 dní skôr a môžete ostať v USA o 30 dní dlhšie (resp. stačí opustiť USA do 30 dní po termíne víz). V rámci týchto víz môžete požiadať aj o víza J-2 pre manželku/manžela, príp. deti, ak chcete, aby boli s Vami počas celého pobytu, príp. pracovali v USA.

Schodný typ víz je tiež B-1/B-2, na ktoré môžete v obmedzenej miere vykonávať vyššie uvedené aktivity. Jedinou výhodou týchto víz oproti J-1 je skutočnosť, že s nimi môžete načas opustiť USA (napríklad idete na pár dní na konferenciu do Európy) a potom sa znova vrátiť a pokračovať v študijných či výskumných aktivitách.

Posledným typom je ESTA. Ide o tzv. bezvízový styk a aktivity v USA vykonávané v rámci nej sú naozaj veľmi obmedzené. Dá sa získať len na 90 dní a tento čas strávený v USA je striktne stanovený.

Po prílete do USA majte pripravené potrebné dokumenty týkajúce sa víz. Tiež si overte, aké podmienky má univerzita, na ktorú sa chystáte v súvislosti s prevenciou proti COVID-19. Niektoré napríklad vyžadujú potvrdenie o min. troch očkovacích dávkach, aj keď ho väčšinou nekontrolujú.

MAREK: Je to docela individuálne. Ak budeš žiadať od víza, potrebuješ vyplniť dotazník – na stránke ambasády USA na Slovensku. Záleží od toho, načo do USA ideš. Ja ako doktorand som potreboval DS2019 dokument a k tomu J-1 víza. Tie podmienky sú rozdielne od toho, či do USA ideš ako študent (teda študovať) alebo ako doktorand, post doc (robiť výskum). Absolvuješ neformálny ústny pohovor typu – prečo ideš do USA, atď. Potom ti zhruba o týždeň príde kuriérskou spoločnosťou pas aj s vízami.

PETRA: Vybavenie víz trvá v závislosti od vyťaženosti americkej ambasády. V prípade študijného/ výskumného pobytu je treba disponovať J1 vízami, ku ktorým je potrebný aj osobný pohovor, kde sa vás spýtajú na účel vašej cesty. Je potrebné si vopred od prijímajúcej inštitúcie vybaviť formulár DS-2019. Potrebné dokladovať: finančné zdroje, kde je pre J1 návštevníka určené mesačné minimum; doklad o poistení a dostatočnom krytí (taktiež smernice pre J1 návštevníka)- vyžiadať si v anglickom jazyku; doklad o spôsobilosti uskutočniť pobyt v anglickom jazyku; aspoň pol roka platný pas po skončení pobytu; fotografia na víza (niekedy je potrebný aj výtlačok, čiže odporúčam so sebou doniesť na ambasádu).

 

Kde môžu nájsť záujemcovia bližšie informácie k postupu a potrebným podkladom k vízam?

 ANNA: Všetky potrebné informácie k vízam sú na webovej stránke Veľvyslanectva USA v Bratislave. Je to prehľadná stránka a aj samotná registračná aplikácia je používateľsky ústretová. Náročné je len všetko predtým, kým sa človek konečne dostane do fázy, že si vôbec môže tú žiadosť o víza podať. Patrím k tým šťastnejším žiadateľom, Kalifornská univerzita v San Diegu (UCSD) mi bola od začiatku až do konca ochotným sprievodcom vo všetkom. Určili dvoch administratívnych pracovníkov (jedného na pozývajúcej katedre, druhého na úrovni univerzity), ktorí ma kontaktovali e-mailom a previedli ma všetkými úskaliami registračného, prihlasovacieho aj schvaľovacieho procesu DS-2019. Všetko sa realizovalo online vrátane cca 15-minútového pohovoru, v ktorom som mala preukázať svoje jazykové kompetencie v anglickom jazyku (čo je podmienka vlády USA na udelenie pracovných/študentských víz).

EMIL: Všetky potrebné informácie nájdete na stránke ambasády USA https://sk.usembassy.gov/visas/

LAURA: Veľa informácií mi poskytla hosťovská univerzita, ďalšie som získala po zaplatení poplatku za víza. Oficiálna stránka určená na získanie týchto informácií je: https://sk.usembassy.gov/sk/visas-sk/nonimmigrant-visas-sk/

MAREK: https://sk.usembassy.gov/

University of Michigan - pozorovanie zatmenia slnka / osobná fotodokumentácia štipendistu

Máte ešte nejaké odporučenia v súvislosti s vízami?

ANNA: Ako som už uviedla, získať US víza je v zásade jednoduchý a aj pomerne rýchly proces, podstatne komplikovanejší, dlhší a finančne nákladný je proces získania všetkých potvrdení, ktoré treba priložiť k formuláru DS-2019 a k žiadosti o víza. Na vybavenie víz treba mať finančnú rezervu nielen preto, že platíte vopred za rôzne dokumenty, potvrdenia a formuláre potrebné k žiadosti o víza, pričom nemáte istotu, že vám víza budú udelené. Aj na získanie základného formulára DS-2019 ale potrebujete doložiť v anglickom jazyku výpis z bankového účtu, na ktorom máte vydokladovaný za posledných 6 mesiacov mesačný príjem minimálne 3 000 US dolárov, alebo neviazanú sumu peňazí, ktorá predstavuje najmenej 3 000 US dolárov na každý mesiac vášho plánovaného pobytu v USA. Táto suma môže byť u niektorých pozývateľov dokonca aj vyššia, a ako sa ukázalo, sprostredkovatelia prenájmu ubytovania požadovali vydokladovať mesačný príjem až vo výške 6 080 US dolárov.

Ak sa teda rozhodnete vycestovať do USA na výskumný/pedagogický/študijný pobyt, treba byť pripravený na veľké finančné výdavky, ktoré štipendium z Národného štipendijného programu v žiadnom prípade nepokryje, ale je dobré ho mať.

EMIL: Na ambasádu si brať nevyhnutné minimum vecí a oblečenia. Kontrola je podobná kontrole na letisku. Ochranka je však slovensky hovoriaca a v prípade problému sa viete dohovoriť. Netreba byť pod stresom a odpovedať úprimne. V mojom prípade sa mi stalo, že som mal so sebou pánsku tašku, ktorú som vlastnil dosť dlho a nevedel som úplne o jej obsahu.  Pri kontrole sa ma pýtali, či mám v taške zapaľovač. Odpovedal som nie. Ale v taške mi zostal zapaľovač, o ktorom som nevedel. Situáciu som bez problémov vysvetlil. Jediná vec bola, že ma to stálo niekoľko minút života.

LAURA: Ak sa ide na J-1 víza do USA dlhšie ako na 6 mesiacov, ďalšie 2 roky za obvyklých podmienok nie je možné vrátiť sa tam a pracovať. Je dobré si preto premyslieť, ako dlho sa tam chcete zdržať. Po príchode do USA sa prechádza vízovou kontrolou, kde sa vás budú pýtať pár kontrolných otázok: účel cesty a pod. Je potrebné to brať vážne.

MAREK: Platia sa tam mierne poplatky (myslím okolo 200 Euro)

SAIA: Všetci štipendisti NŠP vycestovali do USA cez J-1 víza: https://www.ustraveldocs.com/sk/sk/exchange-visitor-visa (poplatok za víza 185 USD, SEVIS 220 USD – sadzby platné k 06/2024).

 

UBYTOVANIE

Kameňom úrazu mnohých štipendistov je ubytovanie. Ako si nájsť vhodné ubytovanie?

ANNA: Nájsť si v USA ubytovanie nie je problém, keď už v USA ste. Ponuka ubytovania je v univerzitných mestách USA veľká, internátne ubytovanie v kampuse je však pre hosťujúcich výskumníkov zväčša nedostupné, no cenovo je porovnateľné s komerčným ubytovaním (na Slovensku sú internáty zvyčajne lacnejšie než komerčné bývanie).

Problémom je zarezervovať/objednať si ubytovanie v USA ešte na Slovensku, resp. zo Slovenska. V USA sú zvyknutí prenajímať nehnuteľnosti (hoci len jednu izbu v zdieľanom byte) na základe online objednávky alebo telefonického rozhovoru a následnej prehliadky bytu/izby. Zo Slovenska sa vám však nepodarí ani len zaregistrovať na stránke sprostredkovateľa bez US mobilného telefónneho čísla. Telefonický hovor z nie US čísla vám jednoducho nezdvihnú a e-mailovú adresu s európskou doménou mnohé softvéry rovno zamietnu s oznamom, že z tejto e-mailovej adresy nie je možné sa so sprostredkovateľom ubytovania skontaktovať. Žiadna z týchto obštrukcií ale nevznikne, ak sa registrujete už na území USA pokojne aj z tej istej e-mailovej adresy, ale s uvedením US mobilného telefónneho čísla. Dodnes som nepochopila, prečo sa mi z Európy online registrácia opakovane nepodarila na stránkach viacerých sprostredkovateľov ubytovania, len čo som však prišla na územie USA, tak to zrazu išlo u všetkých bez problémov. Ešte jedna vec, za zaregistrovanie sa na webovej stránke sprostredkovateľa ubytovania sa v USA platí, a služby tohto sprostredkovateľa môžete využívať 3 mesiace, potom treba zaplatiť poplatok znova. V mojom prípade išlo o poplatok 29 US dolárov a ubytovanie som si našla prakticky ihneď.

Druhý vážny problém, ktorý sa nedá obísť zo Slovenska, je preukazovanie vašej schopnosti platiť nájomné za byt/izbu. Sprostredkovateľské agentúry v USA preverujú výšku vášho mesačného príjmu, aby mali istotu, že budete schopní nájomné platiť počas celého obdobia pobytu. Potrebujete preukázať z výplatných pások alebo z bankových výpisov z účtu za posledných 6 mesiacov, že mesačne máte príjem najmenej 2,5-krát vyšší, než je výška vášho mesačného nájmu. V mojom prípade to bolo, že na mesačné nájomné 2 520 US dolárov za nezariadený jednoizbový byt s kuchyňou požadovali vydokladovať mesačný príjem 6 080 US dolárov, alebo hotovosť na bankovom účte vo výške 30 000 US dolárov. Takýto vysoký mesačný príjem som nedokázala vydokladovať a hoci som mala na bankovom účte dostatok peňazí na zaplatenie nájomného za celé 6-mesačné obdobie (t. j. spolu na nájomnom 15 120 US dolárov), nemala som tam 30 000 dolárov, a tak ma zamietli ako žiadateľa, ktorý nie je dostatočne finančne zabezpečený. Byt mi odmietli prenajať aj vtedy, keď som im ponúkla, že vopred zaplatím nájom za celé obdobie prenájmu. Musela som si teda hľadať iný byt, no depozitný poplatok 600 US dolárov mi už nevrátili, lebo preukazovanie príjmu (hoci neúspešné) mi trvalo dlhšie ako 48 hodín.

S rovnakým problémom vydokladovať mesačný príjem vo výške 2,5-násobku mesačnej renty za byt/izbu som sa stretla vo všetkých agentúrach, a toto je ďalší typ ubytovacieho problému, ktorý je zo Slovenska neriešiteľný. Dal sa však osobne vydiskutovať priamo s majiteľom bytu, keďže som už v USA bola. Dohodli sme sa tak, že si majiteľ bytu navýšil depozit na 3 500 US dolárov, aby nebol stratový, ak by som za niektorý mesiac nájomné nezaplatila – platí sa totiž vopred.

Do tretice – v USA sa byty/izby zvyknú prenajímať čerstvo vymaľované, dezinfikované a nezariadené. Existujú, samozrejme, aj ponuky na čiastočne zariadené byty/izby, ale sú veľmi zriedkavé, a kompletne zariadené byty/izby sú v ponuke sprostredkovateľských agentúr len výnimočne. Dokonca aj internátne apartmány/izby sa študentom ponúkajú nezariadené, pričom sprostredkovateľská agentúra vás nakontaktuje na prenajímateľa nábytku – sú to však ďalšie finančné náklady navyše.

Odhliadnuc od týchto troch problémov treba počítať s tým, že ubytovanie je v USA drahšie ako na Slovensku a že mesačné štipendium z grantu ho rozhodne nedokáže pokryť v celej výške (pozn. SAIA – Anna mala mesačné štipendium 1 660 eur/mesiac, podľa aktuálnych podmienok je pre postdoktorandov do USA výška štipendia 2 200 eur/mesiac). Treba byť pozorný aj pri tom, čo všetko je v nájomnej sume zahrnuté. Veľmi často nájom nezahŕňa elektrinu, plyn, vodu, WiFi router ani dátové siete (televízia, internet), iba parkovacie miesto pri dome.

EMIL: Nájsť si ubytovanie v Ann Arbor je odlišné od hľadania si ubytovania na Slovensku. Ann Arbor je z veľkej časti študentské mesto, avšak univerzita nemá dostatočné kapacity poskytovania bývania a toto bývanie býva často drahšie, ako bývanie na tzv. „priváte“, alebo „off-campus“. Navyše, toto ubytovanie je poskytované len študentom nižších stupňov vysokoškolského vzdelania, nie doktorandom. Ubytovanie si preto treba začať hľadať čo najskôr. Odporúčam sa v prvom rade spýtať na ubytovanie osoby, s ktorou komunikujete ohľadom celého pobytu. V mojom prípade mi moc táto osoba nevedela pomôcť, nakoľko môj pobyt začal v období začiatku akademického roka. Univerzita však poskytuje portál s prehľadom off-campus ubytovaní, ktorý som uviedol nižšie, podobne aj s ďalšími portálmi. Čo sa týka veľkosti ubytovania, s rozpočtom v podobe štipendií si je možné zaobstarať garsónku alebo zdieľaný byt. Viac si pravdepodobne nebudete môcť dovoliť.

Dodávam, že je možnosť si nájsť ubytovanie aj cez sociálnu sieť Facebook a jeho marketplace, avšak v tomto prípade si treba dať pozor na podvodné inzeráty, ktoré sú dosť bežné. Ak sa rozhodnete používať marketplace, treba reagovať len na uvedené inzeráty a nedávať vlastný inzerát o tom, že vy hľadáte ubytovanie. Je vysoká pravdepodobnosť, že sa vám ozvú len podvodníci. Sám som naletel na takýto podvod, kedy prenájom izby v apartmáne ponúkala osoba, ktorej apartmán nepatril a taktiež ma kontaktovala fiktívna osoba, ktorá sa vydávala za potenciálneho spolubývajúceho. Overenie tejto ponuky ubytovania je väčšinou možné u samotného majiteľa komplexu. V Ann Arbor je väčšina bytov situovaná v komplexe, ktorý je vlastnený jedným majiteľom/spoločnosťou. Tieto komplexy majú vlastné webové stránky s uvedeným kontaktom, kde si môžete zistiť, či osoba, s ktorou komunikujete, má nejaký vzťah k ponúkanému apartmánu alebo nie. Neodporúčam zasielať peniaze predom, kým si týmto alebo podobným spôsobom neoveríte ubytovanie.

University of Michigan - campus / osobná fotodokumentácia štipendistu

KATARÍNA: US univerzity ponúkajú tzv. „graduate housing“ – na 3 mesiace pre stážistov/ výskumníkov/ pedagogických pracovníkov. Avšak nemusia byť voľné kvôli kapacitám, treba sa nakontaktovať hneď na univerzitu, resp. školiteľa, aby Vás dal kontakt. Ak to nepôjde, treba riešiť ubytovanie vlastnou cestou, odporúčam „market place“ na fb, alebo podobné facebookové skupiny univerzity, kde si ľahko nájdete byt alebo spolubývajúcich.

LAURA: Pri výbere ubytovania si treba dávať pozor. Je to hlavne problém väčších miest, ale sú štvrte, kde nie je bezpečné pohybovať sa, ešte zložitejšie v nich bývať (používanie zbraní je v štátoch USA väčšinou povolené, v niektorých štvrtiach sa denne strieľa). Takéto štvrte nie sú len na okraji mesta, často sa nachádzajú pri veľkých univerzitách (napr. v Chicagu). Na pomoc v týchto prípadoch fungujú malé skrinky na niektorých uliciach, kde stlačíte tlačidlo a tým automaticky privoláte pomoc. Síce som osobne nič také nezažila, ale počula som to od viacerých z USA. Aj kvôli zložitej sieti verejnej dopravy je dobré hľadať si ubytovanie blízko školy.

PETRA: Je potreba hľadať medzi samotnými študentami, či už prostredníctvom kontaktnej osoby inštitúcie, na ktorú sa uchádzač hlási alebo sám na sociálnych sieťach. Študenti si v USA často hľadajú spolubývajúcich na základe veľmi špecifických požiadaviek.

MAREK: V rámci NŠP do USA budeš cestovať v rámci spolupráce na výskumný pobyt / inštitúciu / Univerzitu. Univerzity ponúkajú ubytovanie na ich webovej stránke. Väčšinou je ubytovanie rozdelené ako on-campus a off-campus housing. Je vhodné preto využívať tieto overené možnosti a vyhnúť sa rôznym scamom, ktoré sú veľmi populárne.

Máte nejaké zdroje alebo webstránky, kde by mohli byť dostupné informácie k ubytovaniu?

ANNA: Používala som dve stránky, ktoré mi ako seriózne odporučila hosťujúca univerzita: Zillow.com; Apartments.com. Ubytovanie som si našla prostredníctvom obidvoch, vybrala som si napokon to z Apartments.com, ale so spomínanou osobnou dohodou s majiteľom, lebo som nedokázala vydokladovať dostatočný mesačný príjem.

EMIL: Samotná univerzita ponúka portál s off-campus ponukami ubytovania:

https://offcampushousing.umich.edu/listing
Taktiež portál Zillow ponúka zoznam prenájmu bytu/izby:

https://www.zillow.com/ann-arbor-mi/apartments/

Chcel by som dať do pozornosti aj univerzitný manuál pre postup hľadania ubytovania:
https://offcampus.umich.edu/topic/renting-guidelines   

KATARÍNA: Nemám web stránky, pomohol mi veľmi môj kontakt na univerzite, inak mi boli odporúčané fb skupiny.

MAREK: Je vhodné začať s webovou oficiálnou stránkou Univerzity, odporúčam opýtať sa na možnosti ubytovania na Departmente, prípadne u vášho supervisora/profesora/head of department, s ktorým pobyt riešite. V neposlednom rade existujú rôzne možnosti na sociálnych sieťach a pod., no je tam určité riziko s dôveryhodnosťou.

PETRA: Inštitúcia, na ktorú sa uchádzač hlási má vždy pár ubytovacích jednotiek, na ktoré sa môžu hlásiť aj štipendisti.

 

Kedy začať s hľadaním vhodného ubytovania?

ANNA: Čím skôr, hoci zo Slovenska si ho s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete môcť ani zarezervovať, nieto ešte prenajať. Získate však dôležitý prehľad o cenách za prenájom bytu/izby v jednotlivých častiach mesta a zároveň o dopravnej dostupnosti tohto miesta a jeho vzdialenosti od miesta vášho výkonu práce/výskumu/štúdia.  Ako najjednoduchšia cesta k získaniu nájomnej zmluvy sa mi ukázala tá, ktorú som napokon aj podstúpila, a síce, prvé tri týždne svojho pobytu v USA som bývala v hoteli v centre mesta, odkiaľ bola dobrá verejná doprava do všetkých mestských častí, kde som si hľadala, a napokon aj našla vhodné a cenovo dostupné ubytovanie (1-izbový zariadený byt za 2 500 US dolárov mesačne vrátane energií a internetu). Je to malý byt v obytnej štvrti pri oceáne s cenou prenájmu na dolnej hranici renty v San Diegu. Lacnejšie prenájmy (okolo 2 000 US dolárov mesačne) sú v okrajových južných častiach mesta pri mexických hraniciach, sú však vzdialené cca 2 hodiny cestovania verejnou dopravou od miesta môjho pracoviska. Z môjho bydliska sa verejnou dopravou dostanem na pracovisko za zhruba 1 hodinu. Keby som chcela bývať v blízkosti môjho pracoviska, potrebovala by som na nájom asi 4 000 US dolárov mesačne, a teda vydokladovaný mesačný príjem 10 000 US dolárov. Bývanie je skrátka v USA drahé.

EMIL: Ubytovanie si treba začať hľadať čím skôr. To znamená, že kľudne po odoslaní žiadosti o štipendium si žiadateľ môže začať hľadať ubytovanie v Ann Arbor. Na rozdiel od Slovenska, v Ann Arbor sú ponuky na ubytovanie zverejnené aj na rok dopredu. Treba si hľadať ubytovanie priebežne a nechať si na to dostatok času, rádovo týždne až mesiace. V opačnom prípade je človek pod tlakom, čo môže viesť k tomu, že naletí podvodníkovi.

University of Texas at Arlington / osobná fotodokumentácia štipendistu

KATARÍNA: Dosť v časovom predstihu, aj pol roka dopredu.

MAREK: Ako sa hovorí, čim skôr, tým lepšie. Lenže ako skoro? Keďže nastupuješ do USA, budeš si musieť vybaviť víza, komunikovať s Univerzitou, čakať na dokument (pravdepodobne DS2019) a tam sa ťažko predpovedá, kedy presne si ubytovanie vybaviť, aby si na neho mohol v požadovanom čase aj nastúpiť. Z môjho odporúčania si najprv premysli nejaké možnosti ubytovania, oficiálne si ho zabookuj až keď si budeš istý svojím nástupom.

PETRA: Minimálne 3 mesiace pred nástupom. Závisí od doby konania pobytu, keď sa prelína so semestrom, tak treba začať s hľadaním skôr.

 

LETENKA

A čo letenka? Nejaké tipy a triky na výhodné lety do štátov?

ANNA: Letenky sú zo všetkého, čo sa týka pobytu v USA, tou úplne najjednoduchšou vecou. Ponuka letov a aj cenového rozpätia je široká, stačí si vybrať.

EMIL: Odporúčam si kúpiť aj spiatočnú letenku. Vyhnete sa tak prípadným komplikáciám na imigračnej kontrole na letisku v USA a tiež to býva väčšinou lacnejšie. Avšak niekedy je ťažké nájsť spiatočnú letenku na 10 mesiacov dopredu. Taktiež sa snažte vyhnúť prestupu medzi letmi mimo EU. Na letiskách v USA sú príšerné rady. V mojom prípade som letel z Viedne do Detroitu s prestupom vo Frankfurte. Taktiež pre elimináciu starosti s batožinou som pre oba lety zvolil spolupracujúce spoločnosti (Lufthansa a Austrian Airlines). Celú cestu som sa nemusel starať o batožinu a vyzdvihol som si ju až v Detroite. V prípade, ak nemáte možnosť takejto kombinácie letov, nechajte si dostatočný čas na prestup, inak sa môže stať, že kvôli čakaniu na batožinu omeškáte ďalší let. Skombinovať tieto podmienky ako spiatočná letenka, čas na prestup a prestupové miesto nebolo jednoduché, a mal som len túto možnosť, ktorú som popísal vyššie.

KATARÍNA: Letenku vždy riešim cez unitedairlines, ale aj Pelikán je OK.

LAURA: Čím neskôr si rezervujete letenku, tým vyššia bude pravdepodobne cena. Najekonomickejšie je kúpiť si rovno obojsmernú letenku. Existujú 2 typy leteniek. Prvý typ majú takmer všetky letecké spoločnosti – počas dlhého letu máte možnosť v cene jesť, piť či pozerať filmy.

Nedávno sa rozšírili letecké spoločnosti (napr. Icelandair, Jetstar, Scoot, Norwegian Air), ktoré ponúkajú druhý typ: lacné letenky do USA, ale v cene nie je jedlo, pitie, prakticky nič. Občerstvenie si môžete dokúpiť na palube a čo s 10 hodinami letu, na to musíte prísť sami. Nemám však osobnú skúsenosť v tejto oblasti.

Z mojej skúsenosti je lacnejšie objednať si letenku priamo od leteckej spoločnosti, ktorá let zabezpečuje. Sú stránky, ktoré uľahčujú vyhľadávanie letov, ale objednanie letenky je na nich drahšie a sú problémy, v prípade zrušenia a podobne.

Ak Vám mešká let viac ako 2-3 hodiny alebo Vám poškodia batožinu, neváhajte požiadať o kompenzáciu.

Ak náhodou zbierate kilometre (resp. niektoré letecké spoločnosti Vám môžu dať odmenu, ak s nimi nalietate viac ako určitý počet km), určite na to využite cestu do USA.

MAREK: Od NŠP dostaneš cestovný grant, je dobré si kúpiť povedzme drahšiu letenku s krytím, je to predsa dlhá cesta a nikdy nevieš, čo sa môže stať.

PETRA: Veľmi záleží na kľúčovej destinácii, avšak jeden super trik je kúpa letenky do New Yorku a následne využiť medzištátne lety do cieľovej destinácie, vtedy sa vie cena letenky z 1000 e zmenšiť na 500 e (pozor na príplatky za batožinu). Prípadne sledovať zmenu a vývoj ceny letenky v priebehu dlhšieho obdobia pred odletom.

 

ZDRAVOTNÉ POISTENIE

Aké máte odporučenie pre zdravotné poistenie?

ANNA: Zdravotné poistenie je pre cudzincov pracujúcich/študujúcich v USA povinné a je dosť drahé. Preto som  si vybrala iba základné zdravotné poistenie vo výške 165 US dolárov mesačne (990 US dolárov za celý pobyt 6 mesiacov), zároveň som si však uzavrela aj komerčné poistenie na Slovensku (tiež pomerne drahé, ale náklady na zdravotnú starostlivosť sú v USA extrémne vysoké, takže to netreba podceniť). V pomere cena-výkon mi ako najlepšia ponuka vyšlo komplexné poistenie v poisťovni Allianz cca 800 eur.

Keďže povinnosť platiť si zdravotné poistenie vyžaduje v USA od pracujúcich/študujúcich cudzincov vláda USA, zaregistrovanie sa v US zdravotnej poisťovni je povinnou súčasťou vybavovania základných náležitostí na udelenie pracovných/študentských víz. V mojom prípade mi poskytovateľa zdravotného poistenia odporučila hosťovská univerzita, nemusela som si ho teda vyhľadať sama – spoločnosť Gallagher. Registrácia na zdravotné poistenie v Gallagheri, výber rozsahu zdravotného poistenia, ako aj platba poistného boli prehľadné a jednoduché aj zo Slovenska – všetko online.

EMIL: Zdravotné poistenie som mal v mojom prípade zabezpečené a hradené zo strany University of Michigan a neriešil som žiadne dopoistenie.

KATARÍNA: Zdravotne poistenie - komerčné poistenia porovnať, majú podobné sumy všetky.

LAURA: Je lepšie si priplatiť za poistenie, pretože kvalitné nemocnice v USA zvyknú byť drahé – záleží od mesta. Kým u nás sú vzdelávacie inštitúcie či nemocnice väčšinou priemerné, v USA môžete natrafiť na dosť zlú alebo dosť dobrú kvalitu. 

MAREK: Väčšinou ti zopár tipov na poistenie poskytne Univerzita. Mne na 8 mesiacov vystačilo to základné – životné, stálo ma približne 600 USD.

PETRA: Zdravotné poistenie je nutné vyberať také, ktoré zahŕňa pokrytie na prácu/ pracovnú cestu/ stáž, nakoľko veľa cestovných poistení s touto možnosťou neráta a nepokrývajú škody spôsobené počas študijného pobytu. Je praktické mať poistenie aj v prípade meškania letu, či straty batožiny.

 

POSTUP: KEDY, AKO, ČO

Ako postupovať, keď sa niekto uchádza o štipendium cez NŠP do USA. Kedy riešiť ubytovanie, letenky, víza, v akom poradí a na čo nezabudnúť?

ANNA: Najskôr treba riešiť víza, potom letenky a až ako posledné ubytovanie. Poradie vyplýva z logiky veci: bez víz sa žiadna študijná/výskumná/pracovná cesta do USA konať nebude. Bez leteniek (lodných lístkov) nebude žiadny príchod do USA, a teda nebudete potrebovať ani ubytovanie. Ubytovanie sa dá vyriešiť priamo na mieste vášho pobytu – vždy sa nájdu nejaké hotely/hostely/motely/penzióny/kempingy/airbnb, kde môžete nejaký čas pobývať a prenocovať, kým si nenájdete trvalejšie ubytovanie.

Kedy to riešiť? Víza hneď, keď dostanete rozhodnutie o udelení štipendia, lebo predvízový administratívny proces je veľmi komplikovaný a zdĺhavý. Letenky (lodné lístky) hneď, keď získate víza, lebo čím skôr ich budete kupovať, tým budete mať väčší výber možných spojov a nižšiu cenu za lístok. Dlhodobé ubytovanie je najvýhodnejšie hľadať až po príchode do USA, krátkodobý pobyt vyriešite ako bežný turista či dovolenkár aj v poslednej chvíli pred vycestovaním. Na pridelenie SSN (Social Security Number), ktoré je pri pracovných/študentských vízach v USA povinné, však už budete potrebovať trvalejšiu adresu.

EMIL: Po príprave žiadosti o štipendium a jeho odoslaniu netreba čakať na jeho schválenie/zamietnutie. Treba rátať s tým, že vyhodnotenie žiadosti trvá nejakú dobu. S tým treba rátať aj v prípade dátumu a času, ktorý uvádzate v žiadosti o štipendium. Vybavovanie víza tiež trvá nejaký čas a závisí aj od ročného obdobia.

V mojom prípade som si žiadal o štipendium v aprílovej výzve so začatím pobytu v septembri. Vyhodnotenie žiadosti som dostal v priebehu júna, čo znamenalo, že vybaviť si všetko potrebné pre vycestovanie a pobyt musím zvládnuť za dva mesiace, čo bolo nereálne. Preto som poprosil agentúru o posunutie pobytu o jeden kalendárny mesiac. Nechcem uvádzať môj postup, pretože nebol optimálny, ale opíšem, aký postup by mal byť najoptimálnejší.

• Ak sa rozhodnete pre pobyt v USA, začnite šetriť ešte pred podaním žiadosti.
• Pri podávaní žiadosti je samozrejmosť komunikácie s osobou, ktorá bude vašim vedúcim počas pobytu. S touto osobou sa treba dohodnúť o dátume nástupu, ktorý odporúčam udávať už v žiadosti o štipendium. Dátum nástupu odporúčam najskôr tri mesiace od dátumu, ktorý uvádza Národný štipendijný program ako dátum vyjadrenia k schváleniu/zamietnutiu žiadosti (Ak je termín vyhodnotenia žiadosti v polovici júna, začiatok pobytu odporúčam od začiatku októbra).
• Po odoslaní žiadosti o štipendium je treba začať priebežne monitorovať stav ubytovania v lokalite pobytu. Ubytovanie si hľadať ideálne k dátumu nástupu na pobyt a ideálne pre celý čas pobytu. V Ann Arbor je pomerne častá zmena ubytovania v rámci akademického roka, kvôli vypršaniu kontraktu s osobou, ktorá poskytuje ubytovanie. V prípade, že si nájdete ubytovanie, poproste vedúceho/kolegu z miesta vášho pobytu, či by bol ochotný ísť na prehliadku.
• Po obdržaní pozitívneho rozhodnutia o štipendiu je potrebné začať s vybavovaním víz. Všetky potrebné informácie nájdete na stránke americkej ambasády. Dôkladne prejdite postupom uvedeným na stránke a pripravte si potrebné dokumenty. Najdlhšie trvá vybavenie tzv. DS forms-2019, viac v bode nižšie. Vystavenie tohto dokumentu môže trvať aj niekoľko dní až týždňov.
• Obratom po obdržaní rozhodnutia si od hosťujúceho pracoviska vyžiadajte DS forms-2019, ktorý je potrebný pre vybavenie víz. K tomuto dokumentu budete musieť priložiť aj potvrdenia vášho finančného stavu. Na vydanie víz do USA ste v roku 2023 museli vykázať minimálny mesačný príjem 2 333 USD, teda 28 000 USD za rok. Tieto potvrdenia o príjme musíte doložiť pracovisku, ktoré vám vystaví DS forms-2019. Do týchto potvrdení patrí dekrét o pridelení štipendia, potvrdenie o poberaní doktorandského štipendia, ale môžete doložiť aj výpis z bankového účtu v prípade, že máte nasporené peniaze na tento pobyt. Súčet príjmu a nasporenej sumy musí byť vyšší ako je minimálna financovanie pre pobyt v USA udávaný pre daný rok.
• Ak ste obdržali víza, mali by ste mať alebo čo najskôr si finálne zaobstarať bývanie a tiež letenky. Pri kúpe leteniek odporúčam si zaobstarať aj spiatočnú letenku. Vyhnete sa tak prípadným problémom na imigračnej kontrole na letisku v USA.

LAURA: Ja som si najskôr pozrela letenky, potom ubytovanie. Keď som už mala istotu, že budem mať kde bývať kúpila som si letenky. Následne som riešila víza, kde už aj boli potrebné niektoré údaje ohľadom príletu. Taká rada v tejto oblasti, pri vypisovaní elektronických dokumentov k vízam sa z bezpečnostných dôvodov po dlhšej nečinnosti stránka uzavrie a je potrebné začať úplne odznova. Radšej občas kliknite vedľa, kým hľadáte potrebné údaje, aby sa vám to nestalo.

MAREK: Komunikuj so svojou vybranou inštitúciou, profesorom, apod. Proces je veľmi zjednodušene povedané nasledovný: budeš potrebovať preukázať, že máš dostatok financií (s tým ti pomôže schválená žiadosť NŠP, English language test – väčšinou ide naozaj formalitu a dokladovať budeš musieť insurance – aspoň na nevyhnutný transport domov a pod.). S tým všetkým ti pomôže tvoja zahraničná inštitúcia. Potom ti pošlu DS2019 dokument, s ktorým môžeš ísť na ambasádu a tento dokument je pre teba veľmi dôležitý aj pri vstupe do USA. Ak máš v ruke pas s vízami a DS2019 dokument – môžeš spokojne vycestovať.

University of Texas at Arlington / osobná fotodokumentácia štipendistu

PETRA: Začala by som s vízami, nakoľko si bez nich ubytovanie nenájdete. Následne si je potrebné zaobstarať letenky. Letenky do USA sa dajú výhodne kúpiť aj mesiac pred odletom, avšak bude obmedzený výber možných destinácií prestupu, pričom na veľkých letiskách je nutné rátať s rezervou 3 h na prestup. Pri hľadaní ubytovania určite nezabudnite na pešiu dostupnosť do kampusu Univerzity/ inštitúciu, inak si budete musieť prenajať auto a parkovať na odstavných parkoviskách za príplatok. Dobré riešenie, no menej obľúbené medzi domácimi je aj bicykel, ktorý si tam viete ľahko a lacno zapožičať.

 

FINANCIE – KOĽKO TO BUDE STÁŤ

Môžete sa pokúsiť vyčísliť celkové výdavky na Váš pobyt v USA - ak by bolo možné uviesť samostatne výdavky, ktoré ste ako štipendista mali pred vycestovaním (napr. víza, letenka, zdravotné poistenie) a počas pobytu (ubytovanie/mesiac, strava/mesiac, Mhd/mesiac) a ďalšie výdavky.

EMIL:

• Cena spätnej letenky (kupovaná cca mesiac pred odletom) = 802.19€
  • SEVIS I-901 poplatok potrebný pre víza = 220$, okrem ktorých neboli potrebné iné výrazné výdavky, ktoré by som si pamätal
  • Zdravotné poistenie mi prepláca hosťovská univerzita vo výške cca 200$
  • Ubytovanie aj s energiami (zdieľaný trojizbový byt s jednou osobou v meste Ann Arbor, 20 minút spojom do centra) 1150$ + 250$ záloha
  • Nesledoval som presné míňanie peňazí výlučne na stravu, ale týždenne som minul 100$ v supermarkete, plus občasné stravovanie v bistrách/fastfoodoch cca 15$/návšteva
  • MHD je pre študentov University of Michigan v Ann Arbor zadarmo, inak cena jednorázového lístka bola 1.75$
  • Mobilný operátor: 25/mesiac

LAURA: Čo sa týka ceny môjho študijného pobytu, doprava na letisko, obojsmerná letenka a batožina k nej stáli okolo 800 dolárov. Mesačné výdavky boli okolo 2500 eur na mesiac, v Hanoveri ide totiž o pomerne drahú oblasť, aj keď je to uprostred prírody: zdieľané ubytovanie cca. 1600 (s praním, nábytkom a podobne) = na porovnanie, nezdieľané ubytovanie by bolo okolo 2500;  poistenie na mesiac okolo 100; strava v rámci školy okolo 600 na mesiac (malá oblasť nie je veľa obchodov, ktoré si konkurujú nižšími cenami) a k tomu kozmetika a doprava asi 200.

MAREK: Čo sa týka otázky koľko to bude celé stáť, mne to vyšlo nasledovne: SEVIS poplatok 220 USD, poplatok za vystavenie víz je okolo 170 USD, letenky okolo 1200 USD (individuálne, záleží kam letíte), poistenie 700 USD (individuálne, záleží aké dobré poistenie a na ako dlho v US budete), ubytovanie 1500 USD mesačne (individuálne, avšak za 1500 USD v Colorade v off campuse som býval v akejsi internátnej izbe so spoločnou hygienickou jednotkou - nič extra), strava 1000 USD mesačne (individuálne, ja papám rád), telekomunikácie 50 USD mesačne, mhd 50 USD mesačne. 

PETRA: Koľko to bude celé stať je otázka, ktorú nevieme presne zodpovedať. 

Náklady pred cestou: poplatky spojené s vízami (aktuálne poplatky na stránke ambasády), u mňa to boli J1 víza. Pričom za formulár DS som neplatila, dokumenty som nemala úradne preložené, avšak SEVIS poplatok som si hradila. Poplatok za cestovné poistenie, záleží na dĺžke pobytu, avšak je to zväčša vyššia suma, s ktorou treba rátať pred vycestovaním (u mňa cca 600e/3mesiace). Letenku si je taktiež nutné rezervovať dostatočne v predstihu s rozumnými prestupmi a najlepšie je zaobstarať si spiatočnú letenku (u mňa cca 900e). 

Náklady počas pobytu: ubytovanie (u mňa cca 800-900e mesačne s nákladmi), mhd neexistovala- cestovanie taxíkom (mesačne do 100e), strava záleží od nárokov a možností, či ochutnávania nových jedál (u mňa to bolo veľmi variabilné, avšak priemer môže byť kľudne aj cca 500e). Iné výdavky ako napr. aj internetové dáta do 100e.

 

ĎALŠIE RADY A ODPORUČENIA

Nejaké odporučenia, čo si bezpodmienečne zobrať so sebou?

štipendista v laboratóriu / osobná fotodokumentácia štipendistuANNA: Drobnú hotovosť v jedno-až-päťdolárových bankovkách. Budete ju potrebovať na to, aby ste sa dostali z letiska tam, kam potrebujete. Buď mestskou dopravou (cca 2,50 US dolárov na jednu cestu v jednom dopravnom prostriedku, platí sa hotovosťou v automate pri vodičovi autobusu, pri prestupovaní sa teda cena dopravy násobí), alebo na prepitné taxikárovi (cca 5 US dolárov), no zíde sa vám napr. aj do verejnej práčovne (cca 7 US dolárov na jedno pranie a vysušenie bielizne).

Dobré je mať so sebou aj redukciu na zásuvky, resp. predlžovačku s viacerými zásuvkami, aby ste tých redukcií potrebovali čo najmenej. V USA majú celkom iné elektrické zásuvky, než používame na Slovensku. Redukcie sa tu síce dajú kúpiť, no ich cena je o čosi vyššia než na Slovensku.

Mne sa osvedčil aj teplomer s dvojakou stupnicou – Celzius / Fahrenheit. V USA používajú iné miery a váhy než v Európe, no kým prepočítavanie galónov na litre, libier na kilá a míľ na kilometre je pomerne jednoduché, prepočítavanie stupňov Fahrenheita na stupne Celzia je komplikovanejšie, a tak som rada, že tu taký teplomer mám. (Inak celkom zábavné bolo zistiť, že horúčku má človek v USA až vtedy, keď má až 100 stupňov – lebo 100 °F je 38 °C).

EMIL: Nezabudnite si zaobstarať redukciu do zásuviek, resp. cestovný adaptér. V USA majú iný typ zásuviek, ktorý bez adaptéru neviete použiť. Pas s vízami a dokument DS forms-2019 majte vždy pri sebe.

LAURA: Lieky, na ktoré ste zvyknutí, tam ich nemusia mať. Taktiež dokumenty ohľadom víz, pas, prípadne vodičský preukaz.

MAREK: Je fajn mať nejakú hotovosť na prvé dni, kreditnú kartu ak by si si chcel požičať auto alebo booknuť hotel, ale v podstate je Amerika podobná Európe.

PETRA: Všetku dokumentáciu spojenú s vízami.

 

Na čo nezabudnúť pred vycestovaním, čo je dobré si so sebou zobrať?

ANNA: Osobné doklady, lieky na chronické ochorenia, peniaze alebo debetnú/kreditnú kartu. Všetko ostatné sa tu dá kúpiť, priemyselný tovar a oblečenie dokonca zväčša lacnejšie (v akciách) a oveľa kvalitnejšie ako na Slovensku. Potraviny sú v porovnateľných cenách; niečo je málinko lacnejšie, niečo zasa málinko drahšie, ale s vernostnými kartami a v množstevných zľavách ušetríte aj tretinu z ceny potravinového nákupu.

EMIL: Je dobré sa baliť primerane. Určite si treba zbaliť jeden set do každého počasia. Ideálne je cestovanie v zime, viac si oblečiete na seba. Pri komunikácii s poskytovateľom ubytovania sa treba spýtať, či sú potrebné vlastné obliečky.

MAREK: Lieky, sladkosti a jednoducho to, čo máš rád! Redukciu do zásuvky

PETRA: Nezabudnúť na sim kartu, v priebehu dlhodobého pobytu sa stretnete s tým, že akákoľvek registrácia, či zmluva sa nezaobíde bez US čísla. Na pobyty do 3 mesiacov, odporúčam iba aplikáciu airalo, kde si viete kúpiť internetovú sim a dáta v ktorejkoľvek krajine za pár eur, a tak nepotrebujete disponovať US kartou na volania. Nezabudnúť si v banke overiť platby v iných kontinentoch a tiež internetové platby, s ktorými som paradoxne mala najväčší problém. Kreditná karta už nie je potrebná iba v prípadoch, že si plánujete požičať auto či bicykel.

 

ŽIVOT V USA

Počasie

štipendistka v Dartmouth College / osobná fotodokumentácia štipendistky

ANNA: Spojené štáty americké sú obrovskou krajinou, a teda počasie je tu v rôznych štátoch iné. Ja osobne bývam a pracujem v San Diegu v Kalifornii, v slnečnom veľkomeste večnej jari. Keď som sem prišla v polovici decembra, bolo tu cca 17-19 stupňov Celzia, teraz je máj, a je cca 17-20 stupňov Celzia, a v júli, keď budem odchádzať, tu bude cca 20-22 stupňov Celzia, t. j. stále chodím v plavkách alebo šortkách s krátkorukávovým tričkom a ľahkou mikinou. No už o 100 km ďalej sú pohoria Sierry Nevady s úplne inou – chladnejšou, veternejšou, vlhšou klímou a o ďalších 50-100 km je už Coloradská a Mohavská púšť, kde je slnečný úpek, sucho a už teraz okolo 38 stupňov Celzia. V susednom štáte Texas však v zime zažívali aj snehové víchrice a teraz sú tam ničivé tornáda a záplavy. A to sme stále len na juhu USA. Je dobré zistiť si ešte na Slovensku, do ktorého/akého podnebného pásma USA sa chystáte vycestovať.

EMIL: Čo sa týka počasia v Ann Arbor a Michigane ako celom, podnebie je veľmi podobné tomu, aké je na južnom Slovensku. Čo sa týka víchric a tornád, v Michigane sa vyskytujú ojedinele. 

KATARÍNA: Klimatické podnebie USA – naozaj si zvoľte dobré klimatické prostredie a semester v ktorom idete. Niektoré oblasti ako napríklad Oklahoma má okolo 40 stupňov v lete, kde sa tvorí ťažšie a funguje sa iba na klíme.

LAURA: Zistiť si počasie na mieste kam sa chystáte je zásadná vec, v niektorých štátoch USA sú teploty, ktoré sa u nás tak často nevidia.

MAREK: Záleží od štátu. Ja som strávil čas v Colorade, ktoré mi pripomínalo Slovensko.

PETRA: Závisí od cieľovej destinácie. Ja som pobyt absolvovala v Arlingtone (Texas) a počasie ma miestami vedelo mrazivo prekvapiť.

 

Doprava a cestovanie v USA

ANNA: V San Diegu v Kalifornii sa cestuje ľahko, rýchlo, pohodlne a zväčša aj lacnejšie ako na Slovensku, mnohé však závisí od konkrétneho štátu USA, v ktorom sa nachádzate. V San Diegu je vynikajúca cestná i železničná sieť a rovnako vynikajúca verejná doprava v celom okrese, nielen na území samotného mesta, t. j. na rozdiel od vidieckych oblastí Kalifornie tu vôbec nepotrebujete mať auto. Jedna cesta autobusom alebo električkou stojí 2,50 US dolárov, no mesačná „električenka“ na všetky spoje miestnej dopravy len 70 US dolárov. V pracovné dni pritom tieto autobusy a električky jazdia v 15 minútových intervaloch, v skorých večerných hodinách a cez víkendy a sviatky v 20 minútových intervaloch, a v neskorých večerných hodinách do 24.00 hod. v 30 minútových intervaloch. Po polnoci už mestská doprava nechodí, ale Uberom sa dostanete vždy a všade za „pár drobných“. Uber je tu podstatne lepšie zorganizovaný než na Slovensku. Vodiči miestnej autobusovej dopravy sú veľmi milí, ochotní, počkajú na vás na zastávke (neujdú vám pred nosom), zastavia vám, keď o to požiadate a dá sa na tom mieste zastaviť. Všetky autobusové zastávky sú v San Diegu na vyžiadanie, t. j. autobusy nezastavujú tam, kde na zastávke nik nie je a nik z pasažierov o zastavenie nepožiadal. Autobusy aj električky (nosná verejná doprava) sú vždy čisté a málokedy sa stane, že v nich nenájdete miesto na sedenie, zväčša sú poloprázdne. Mobilná aplikácia miestnej dopravy vám navyše vždy oznámi, o koľko minút autobus/električka príde, prípadne koľko minút daný spoj mešká (meškanie autobusu je tu veľmi zriedkavé).

EMIL: Doprava v USA je z môjho pohľadu jedno veľké mínus. Americká kultúra je individuálna doprava a teda, že takmer každý vlastní auto. Avšak čo sa týka mesta Ann Arbor, má priamy spoj na letisko v Detroite, ktorý premáva priemerne každé dve hodiny. Takisto z Ann Arbor podobne premáva priamy spoj do centra Detroitu a ešte ďalších dvoch miest. Okrem toho je možná doprava vlakom a autobusom do Chicaga. Cena za tieto cestovné lístky sú porovnateľné s cenami na Slovensku. Mesto Ann Arbor disponuje aj hromadnou autobusovou dopravou, ktorá je prirovnateľná k doprave vo väčšom Slovenskom meste. Po rozhovore s domácimi som zistil, že táto hromadná doprava v meste je jedna z tých lepších v USA, avšak to tiež nie je nejaký zázrak. Interval spojov nie je moc častý a teda každú trasu si treba plánovať, inak vám to môže minúť dosť času. Na druhú stranu, študenti a zamestnanci univerzity majú dopravu zadarmo. Hromadná doprava mimo mesta do okolia a do iných kútov Michiganu prakticky neexistuje, jediná možnosť je individuálna doprava. Čo sa týka cestovania lietadlom, mám skúsenosť s letom do New Yorku. Let trval približne dve hodiny a je veľmi podobný nízkonákladovým letom v Európe. Rozdielna je však cena, kedy v USA stoja letenky násobne viac.

štipendista na potulkách / osobná fotodokumentácia štipendistu

LAURA: Verejná doprava v USA nefunguje ako u nás v Európe. Vlaky a autobusy nechodia v menších mestách často, niekde za celé dni vôbec. Na druhej strane je tu vybudovaná široká sieť diaľnic a benzín je oveľa lacnejší. Takmer všetky autá v USA majú automatickú prevodovku. Kúpa auta vychádza lacnejšie než prenájom,  podľa mojej skúsenosti. Avšak, mali by ste si po pár mesiacoch vybaviť americký vodičský preukaz, čo nie je vôbec zložité (elektronický test v testovacom centre a jazda). Pripraviť sa na test na americký vodičský preukaz nie je na škodu, pretože pravidlá cestnej premávky sú trochu iné ako u nás (napr. namiesto „pravidla pravej ruky“ vychádza na križovatke prvé vozidlo, ktorú na ňu prišlo prvé, ak značky, semafory neukazujú inak).

 Samozrejme, pravidlá ohľadom vodičského preukazu sa môžu líšiť v rámci jednotlivých štátov USA. Zo všeobecnej, nielen mojej skúsenosti musím povedať, že sú cestní policajti v USA veľmi milí a nápomocní.

KATARÍNA: USA je stavané pre autá. Ak nemáte šťastie na kamarátov alebo spolubývajúcich s autami, do obchodov sa dostanete ťažšie. Avšak autobusy sú v rámci univerzity, ktoré Vás tam síce s dlhšími prestávkami dostanú, ale budete čakať. Potom riešiť UBER taxi, alebo niektoré univerzity majú tzv. Family Resource Center, ktoré organizujú výlety do obchodov. Ešte lepšie a praktickejšie je si zvoliť aplikáciu WalmartPlus, ktorá Vám doručí potraviny domov za cca 6 dolárov mesačne.

MAREK: V USA sa veľa cestuje autom, verejná doprava je na nižšej úrovni ako v Európe. Vlaky tam jazdia len málo-kde a veľa sa cestuje lietadlami. V Campuse ale bude fungovať verejná autobusová doprava.

PETRA: V mojej cieľovej destinácii neexistovala verejná doprava. Cestovanie som riešila taxíkom, ktorý tam bol lacný v pomere s najazdenými kilometrami. Praktické je si zistiť, či mesto disponuje tzv. vlastnou zdieľanou taxíkovou dopravou.

 

Konzumácia/Stravovanie

ANNA: V USA je bežná strava oveľa mastnejšia a oveľa sladšia než na Slovensku. Netýka sa to len fast-foodov, ale aj potravín v obchodoch (napr. aj pudingové prášky obsahujú cukor na rozdiel od tých slovenských, jogurty sú oveľa, oveľa sladšie ako na Slovensku). Aj pri kúpe chleba si treba dávať pozor – ten istý typ chleba sa totiž vyrába s cukrom i bez neho, no na obale je to vždy uvedené. Pizza má hrubšie cesto a oveľa viac vysokotučného syra – nielen tá v reštauráciách, ale aj polotovary v obchodoch. Potraviny sú o čosi drahšie než na Slovensku, ale ak máte zákaznícku kartu daného reťazca (Ralphs, Vons, Trader Joes a pod.) dokážete na jednom nákupe v potravinách ušetriť aj tretinu ceny. Vynikajúco sa tu nakupuje ovocie, zelenina a mäso (podstatne krajšie a podstatne širšia ponuka ako na Slovensku), zväčša málinko lacnejšie ako na Slovensku. Všetko sa však oplatí nakupovať vo veľkom rodinnom balení. Napríklad typické americké šišky (donuts) – balenie po 6 ks stojí 3,99 US dolárov, ale balenie po 12 ks stojí 5 US dolárov.

Stravovanie vo fast-foodoch a menučkových reštauráciách je porovnateľné s cenami na Slovensku (7-10 US dolárov), hlavné jedlo v bežných ne-menučkových reštauráciách stojí okolo 20-25 US dolárov, ale porcie sú veľmi veľké – radi Vám nezjedené jedlo zabalia na domov.

V San Diegu je vo všeobecnosti ponuka v potravinových obchodoch, kampusových kantínach a aj v reštauráciách veľmi ovplyvnená chutnou a pestrou mexickou kuchyňou, ktorá je menej tučná  a menej sladká ako americká.

EMIL: Mám zaužívané zo Slovenska si variť sám a nemal som tendenciu sa stravovať v nejakom zariadení. Z rozprávania s kolegami je to podobne, väčšina kolegov si taktiež doma varia a obedy si nosia so sebou. Stravovanie výlučne v prevádzkach je pomerne nákladné, plnohodnotný obed pod 10 USD som nenašiel. Jeden kolega si však väčšinou jedlo objednáva, ale pre porovnanie, doktorandské štipendium v USA sa pohybuje okolo sumy 5 500 USD/mesiac. Univerzita a univerzitné inštitúcie pravidelne organizujú prednášky a semináre, kde ponúkajú aj jedlo zadarmo. Avšak väčšinou nejde o plnohodnotný obed, len niečo pod zub. Je možnosť sa stravovať v univerzitnej kantíne, ale kantína funguje vo forme predplatenia jedla na semester dopredu, ale túto možnosť som moc neskúmal.

LAURA: Čo sa týka jedla, ak by ste mali v reštaurácii problém, je jednoduché získať kompenzáciu (ak dlhšie čakáte, jedlo nie je dobré, nechutí Vám, upozornite na to čašníka). Platenie za jedlo je trochu zavádzajúce, zvykne sa totiž uvádzať cena bez dane. Na bločku je potom cena logicky vyššia, ako očakávate. V USA je zvykom nechať v reštaurácii peniaze navyše pre čašníka – ako chudobní doktorandi, stačí keď necháte navyše 10% z celkovej sumy, ktorú platíte J. Netreba zabúdať na to, že v USA je dovolené konzumovať alkohol od 21 rokov a nemalo by sa tak robiť na verejných priestranstvách. Ďalšie konkrétne požiadavky v tejto oblasti sa líšia od štátu k štátu. Takisto sa líši možnosť viesť motorové vozidlo po požití istého množstva alkoholu.

MAREK: Určite ti budú chýbať Slovenské klasické jedlá ale nejak to prežiješ...strava je drahšia ako na Slovensku, ale niekedy sa dá nakúpiť za celkom výhodné ceny.

PETRA: Stravovanie je veľmi pestré, či už sa rozhodnete si variť sám alebo sa stravovať v reštauráciách.

University of Texas at Arlington / osobná fotodokumentácia štipendistu

Peniaze

ANNA: Ak ste v USA na dlhší čas, budete potrebovať aj bankový účet v niektorej z amerických bánk, pretože mesačné nájomné za byt/izbu sa tu neplatí online, ani bankovým príkazom/prevodom, a ani v hotovosti, ale prostredníctvom pokladničného šeku (cashier check), ktorý Vám za poplatok (v Bank of America, kde mám zriadený účet, je to 15 US dolárov za jeden šek) vystavia vo vašej banke a vy ho potom zanesiete buď majiteľovi svojho bytu/izby, alebo do jeho banky. V USA môžete svojou debetnou alebo kreditnou kartou zo Slovenska platiť prakticky všade a všetko (nestalo sa mi, že by terminál nefungoval, alebo žeby odo mňa žiadali hotovostnú platbu), ale rentu za bývanie treba platiť pokladničným šekom.

EMIL: Štipendium z Národného štipendijného programu v kombinácii s doktorandským štipendiom mi pokrylo náklady na život v Ann Arbor. Ceny išli medzičasom smerom nahor a taktiež zaváži kurz premeny eura na USD. Pri slabom kurze v porovnaní so silným kurzom sa môže jednať o rozdiel aj 100 USD. Zo štipendií som si platil výdavky ako jedlo, ubytovanie, drogériu, paušál, veci, ktoré sa používajú na dennej báze. Nevyužíval som žiadne služby, párkrát cesta do Detroitu a na letisko. Naopak, ak sa naskytli nejaké výdavky navyše, napríklad nákup oblečenia, vybavenie domácnosti a pod., tak na tieto výdavky už nestačilo dané štipendium. Musím však povedať, že som žil pomerne skromne.

Čo sa týka platenia v obchodoch, hotovosť som použil len raz, keď som mal problém použiť bezkontaktnú platbu mobilom aj kartou. Od vtedy si nepamätám, že by som použil hotovosť. No odporúčam mať pri sebe vždy hotovosť v hodnote do 100 USD, pre prípad, že by vám nefungovala karta pri väčšom nákupe. Cena priemerného nákupu sa pohybuje okolo 70 USD.

LAURA: Je dobré vymeniť si ešte pred odchodom eurá za americké doláre. Dolármi sa podľa zákona musí dať platiť všade, aj keby Vám tvrdili, že berú len karty. V USA je veľmi zložité posielať niekomu peniaze na účet, preto sa skôr stretnete s používaním šekov či rôznych aplikácií.

MAREK: Amerika je drahá. Opäť záleží kam vycestuješ, no mne grant iba z NŠP nestačil. Na Slovensku sú možnosti nájsť nejaké „matching funds“, ako je Nadácia Tatrabanky (pozn. SAIA: bližšie informácie na https://www.nadaciatatrabanky.sk/grant/vzdelanie-pre-vysokoskolakov/) a pod.

PETRA: Je dobré mať pri sebe hotovosť, avšak všade je možná platba kartou.

 

Čas

ANNA: San Diego sa nachádza v pacifickom časovom pásme, takže oproti stredoeurópskemu času je tu o 9 hodín menej. Je veľmi náročné zorganizovať si časové prieniky na priamu komunikáciu s ľuďmi v strednej Európe. Jednoducho, deväťhodinový časový posun znamená, že keď je v strednej Európe pracovný čas, v San Diegu je hlboká noc. Vzájomná pracovná komunikácia teda prichádza do úvahy v skorých ranných pacifických hodinách (4.00-6.00 hod.), keď je v strednej Európe skoré popoludnie (13.00-15.00 hod.), alebo v neskorých nočných pacifických hodinách (23.00-02.00 hod.), keď je strednej Európe začiatok pracovnej doby (8.00-11.00 hod.). Vždy to však prináša diskomfort na jednej alebo druhej strane.

EMIL: University of Michigan je veľmi priateľská univerzita. Väčšina mojich kolegov zo Slovenska absolvovali stáž na Harvardovej Univerzite, kde je tempo práce vyššie s porovnaním na University of Michigan, teda aspoň čo sa týka experimentov. Ani tlak na študentov nie je taký, neúnosný, ako som si predstavoval. Ja osobne som pracoval v laboratóriu, kde je práca odkázaná na vzorkách krvi od dobrovoľníkov a teda nie vždy sme mali možnosť pracovať na projekte. Aj vedúca projektu si je toho vedomá a nechávala nám priestor pre vlastný časový manažment. Taktiež sa v laboratóriu pracuje s bunkovými líniami, ktoré tiež vyžadujú nejaký čas. V tomto laboratóriu je potrebné byť takmer každý deň pre udržiavanie bunkových línii, alebo práci na experimente, ktorý môže trvať vyše týždňa a potrebuje každodennú prítomnosť v laboratóriu, avšak niekedy ide len o pol hodinovú záležitosť. Aj keď Ann Arbor nie je veľké mesto na pomery USA, štýl zástavby mesta zaberá veľmi veľkú plochu. Osobne som býval na okraji mesta a do centra to chôdzou trvalo okolo jednej hodiny, cesta bicyklom cca 25 minút, podobne aj hromadná doprava, ak išlo všetko podľa plánu, ale vždy treba rátať so zdržaním.

LAURA: Asi pre Vás nebude novinkou, že majú v USA iné časové pásmo. Okrem toho však pozor na to, že sa u nich mení čas v iné dátumy ako u nás.

MAREK: Je to náročná téma. Budeš sa musieť vysporiadať s časovým posunom a zo začiatku s jet-lagom a nejakým štýlom sa budeš musieť naučiť žiť inak, komunikovať s domovom a aj pracovať.

PETRA: Tabletky na jet lag vás naozaj za 2 dni plne prehupnú na US čas.

 

Mobil a telefonovanie

ANNA: V USA treba mať US mobilné telefónne číslo. Na akýkoľvek kontakt s verejnými inštitúciami tu potrebujete ZIP code (to je obdoba nášho PSČ) a číslo mobilného telefónu. Poskytovateľov telefónnych a dátových služieb je tu veľa, treba len hľadať najvýhodnejšiu ponuku lokálneho operátora. V mojom prípade mám vo vianočnej promo akcii Mint za paušálny poplatok 10 US dolárov mesačne neobmedzené telefonovanie a SMS v rámci Severnej Ameriky (USA, Kanada, Mexiko) a 15 GB dát, ale sú aj dátovo podstatne menej výhodné a drahšie ponuky. Výhodné ponuky treba hľadať v mieste pobytu v USA u lokálnych operátorov za cca 15-25 US dolárov mesačne. Na prvý mesiac si treba zaplatiť nejaký balíček pre zónu USA u svojho operátora na Slovensku, aby ste nezostali v strese, že pretelefonujete alebo miniete na dátach „majland“. Získate tak čas na zorientovanie sa v miestnych ponukách.

Veľmi východné je prísť do USA s dvoj-SIM-kovým telefónom, ktorý podporuje aj e-SIM karty, lebo s takým telefónom si v USA môžete aktivovať US číslo okamžite a nemusíte čakať na fyzické doručenie SIM karty. Zároveň máte stále aktívne aj svoje slovenské mobilné číslo, na ktoré máte zvyčajne naviazané aj sociálne siete WatsApp, Viber, Telegram a pod., a nemusíte chodiť s dvomi telefónmi.

EMIL: V USA sú digitálne služby o niečo drahšie ako na Slovensku, ale dá sa na tom aj ušetriť. Existuje operátor s názvom Mint (obdoba slovenskej Štvorky), ktorý je bezkonkurenčne najlacnejší, avšak má limitácie v pokrytí siete, niekedy je problém so signálom, ale stávalo sa to len ojedinele a mimo mesta. Uvítacia cena základného balíka bola 45 USD na tri mesiace, kde balík obsahoval asi 200 minút hovorov a 5GB dát, čo bolo postačujúce, nakoľko všade v centre mesta sa nachádzajú univerzitné budovy s WiFi, na ktorú majú študenti prístup zadarmo. Následne sa cena zvýšila na 75 USD na tri mesiace. Na kontakt s rodinou som používal výlučne WiFi pripojenie a sociálne siete.

LAURA: V Amerike potrebujete telefón, ktorý je novšieho typu, pretože inak Vám tam nebude fungovať SIM-karta (VPN). Je dobré si kúpiť americkú SIM-kartu, s ktorou môžete výhodne volať aj do EÚ, ak máte záujem (takou nízko nákladovou spoločnosťou je napr. Tello).

MAREK: Využíval som e-sim, kde som si kúpil balíček dát, ktoré vôbec neboli drahé. Používal som appku Airalo. V Amerike som si vytvoril potom ešte virtuálne telefónne číslo, lebo často ho budeš musieť použiť najmä pri vyplňovaní dotazníkov, plánovaní schôdzok a pod.

 

Prevod jednotiek

ANNA: Prevod galónov na litre, libier na kilá a míľ na kilometre je nenáročný (je to jednoduchá násobilka/delilka) a rýchlo sa naň dá zvyknúť. Potraviny a kozmetické potreby navyše na svojich obaloch zvyčajne poskytujú informáciu v obidvoch mierach. Prepočítavanie teplotných stupňov Fahrenheita na stupne Celzia je komplikovanejšie, mne sa osvedčil teplomer s dvojakou stupnicou.

EMIL: Netreba zabudnúť, že v USA používajú imperiálny systém jednotiek a teda používajú míle za hodinu, galóny, unce, libry a teplotu uvádzajú v stupňoch Farenheita.  Je to dosť otravné a za celý pobyt som si nezvykol. Našťastie je vždy po ruke smartfón a všetko sa dá pomocou internetu previesť.

LAURA: Môže to byť pre Vás často mätúce. V USA sa nepoužívajú stupne Celzia, litre, gramy a podobne, preto natrafíte v potravinách na väčšie balenia a pod. Pri šoférovaní pozor, keď uvidíte na tachometri 60, nie je to km za hodinu, ale míľ, ktoré sú dlhšie.

MAREK: Náročná téma... avšak prídeš nato, že nie až tak dôležitá :D

 

Študentské zľavy

ANNA: V mnohých verejných aj súkromných inštitúciách od múzeí a galérií cez divadlá až po športoviská sa poskytujú študentské zľavy. Nie však v zábavných parkoch a nie sú to veľmi výrazné zľavy (cca 10 %). V rovnakej výške sa poskytujú aj zľavy pre seniorov od 55 rokov, t. j. už pri oveľa nižšej vekovej hranici ako na Slovensku. Univerzity navyše poskytujú výrazné zľavy  na využívanie športových a rekreačných zariadení v kampuse všetkým svojim študentom a hosťujúcim výskumníkom/pedagógom, ako aj ich rodinným príslušníkom.

EMIL: Nestretol som sa so žiadnymi študentskými zľavami okrem bezplatnej hromadnej dopravy. Existuje v meste aj študentský obchod pre sociálne slabších, ktorý je možné po registrácii navštíviť a zobrať si z obchodu potrebné potraviny zadarmo. Avšak ponuka je veľmi slabá.

LAURA: Po príchode na univerzitu je dobré vybaviť si študentskú kartu, môžete s ňou čerpať rôzne výhody, aj keď ich je menej, ako je zvykom v Európe. V niektorých múzeách je vstupné dobrovoľné, aj keď uvádzajú sumy za vstup (resp. niečo zaplatiť musíte, ale môžete sa rozhodnúť koľko, či sa budete riadiť ich odporúčaním sumy – napr. v New Yorku). Vo Washingtone DC sú napríklad takmer všetky múzeá pre všetkých zadarmo.

MAREK: Študentov majú v Amerike radi. Určite si vybav všetko, čo sa dá, aby si mohol mať zľavy v obchodoch a pod.

 

Aklimatizácia v novom prostredí, zvyklosti, socializácia. Odlišnosti v porovnaní s Európou.

ANNA: Ľudia v San Diegu sú oveľa tolerantnejší, priateľskejší a otvorenejší než na Slovensku. V obytných/sídliskových/rezidenčných zónach sa na ulici navzájom zdravia aj neznámi ľudia a je celkom normálne, že keď okolo seba prechádzajú, tak sa navzájom pozrú do očí a usmejú sa. Celkom bežne sa vám na ulici, na lavičke, v parku, vo výťahu atď. niekto prihovorí, pochváli vám tenisky alebo účes, alebo si chce len tak „pokecať“ o počasí či o živote. Keď zistia, že nie ste z USA, živo sa zaujímajú o krajinu, z ktorej pochádzate, o jazyk, ktorým hovoríte. Američania vždy ocenia, ak hovoríte aspoň trochu po anglicky, nikdy  nekritizujú jazykové chyby, ktoré v komunikácii urobíte. San Diego je dvojjazyčné anglicko-španielsky hovoriace mesto.

Zaujímavé je, že v San Diegu som zatiaľ (som tu 5 mesiacov) nestretla ani jediného človeka, ktorý by nevedel, že Slovensko nie je Slovinsko a že nie je súčasťou Ruska a že patrí do strednej a nie východnej Európy. Bez ohľadu na to, či som sa rozprávala s univerzitným profesorom alebo s predavačkou v obchode, poštárkou, plavčíkom, záchranárom či smetiarom. Dokonca aj jeden cca 60-ročný bezdomovec, ktorý sa mi prihovoril na zastávke autobusu, vedel, že Slovensko patrí k bývalému Československu a že sa pred cca 30 rokmi osamostatnilo. Je to zaujímavé zistenie, lebo na Slovensku je pomerne rozšírený kultúrny stereotyp, že Američania sú geograficky nevzdelaným národom.

Halloween na pracovisku / osobná dokumentácia štipendistu

Žije sa tu oveľa komunitnejšie než na Slovensku. Susedia zo susedskej komunity (neighborhood) sa o seba navzájom zaujímajú, spoločne trávia čas komunitnými akciami, majú svoje záujmové kluby a pod. Nahlásia miestnej polícii podozrivé aktivity vo svojom susedstve. Veľmi radi a veľmi často grilujú, plynové záhradné grily majú dokonca aj všetky prenajímané byty na balkónoch, lodžiách a terasách, a veľké grily sa nachádzajú aj na verejných priestranstvách v parkoch. Štátne sviatky (aj tie vianočné a veľkonočné) sú rovnako komunitnou, ako aj súkromnou oslavou vrátane tematického outfitu. Američania sa radi tematicky obliekajú a ich obchody vždy ponúkajú množstvo cenovo dostupného tematického oblečenia a dekorácií na každý sviatok (od Dňa sv. Patricka až po Halloween).

San Diegčania sú v porovnaní s Bratislavčanmi oveľa športovo aktívnejší – podvečer, večer a cez víkendy sa mesto zaplní športovo sa vyžívajúcimi ľuďmi, najmä bežcami, jogínmi, kolieskovými korčuliarmi, cyklistami, surfistami, ale aj ľuďmi len tak sa korzujúcimi na promenáde pozdĺž oceánu alebo zálivu. San Diego má okrem vždy rozbúreného pobrežia Tichého oceánu a vždy pokojného Pacifického zálivu aj 15 verejných plavární + množstvo ďalších plavární a iných športovísk má priamo v kampusoch univerzít, ktoré tu sídlia, a sú prístupné aj pre verejnosť za mierny poplatok 4 US dolárov na jeden deň. Voda v bazénoch sa zrejme podstatne viac chlóruje ako na Slovensku, pretože pri každodennom hodinovom plávaní sa vám značkové plavky rozpadnú po zhruba mesiaci používania (za 15-20 US dolárov si však v ktoromkoľvek outletovom obchode, napr. ROSS Dress for Less kúpite nové značkové; neznačkové napr. vo Wallmarte za porovnateľnú cenu a v akcii aj oveľa lacnejšie; jedny dvojdielne plavky som si tam kúpila za 6 US dolárov).

Významnou odlišnosťou od Slovenska je výrazne väčšia neformálnosť v oblečení. V San Diegu sa chodí v športových legínach, topoch, šortkách, plavkách, plážových šatách či tunikách, teniskách a šľapkách aj na verejnosti (very casual dress code); vo veľmi neformálnom a športovom oblečení a obuvi, len trošku decentnejšom z hľadiska dĺžky šortiek a veľkosti výstrihu na dámskych topoch sa chodí aj do práce vrátane univerzít (casual dress code); ležérne decentné, stále však pohodlné a u pánov bezviazankové oblečenie sa nosí aj vo formalizovaných verejných budovách, úradoch, bankách, súdoch (smart casual dress code). Vo formálnom business casual oblečení som, na rozdiel od Bratislavy, v San Diegu videla len ľudí v televíznom spravodajstve.

Vo výsledku – všetky svoje kostýmy, saká, blúzky, šaty a lodičky, v ktorých bežne chodím do práce v Bratislave, som si do San Diega priniesla úplne zbytočne, nedotknuto visia v šatníku od chvíle, čo som ich tam vložila, a musela som si nakúpiť šortky, tričká, mikiny, tichošľapky a sandále, aby som v porovnaní s ostatnými ľuďmi na ulici a v práci nevyzerala príliš nastrojene. Dobrá rada – posurfujte po webe pred odchodom do USA, ako sa ľudia obliekajú v mieste, kam idete pracovať/študovať, aby ste si do USA zbytočne nepriviezli oblečenie, ktoré Vám bude nanič nie z hľadiska počasia, ale z hľadiska životného a odevného štýlu miestneho obyvateľstva.

EMIL: Od vyrazenia z miesta trvalého bydliska cez prílet do Detroitu a presun do Ann Arbor, cesta trvala okolo 16 hodín. Dorazil som v poobedných hodinách, a aj napriek časovému posunu som necítil únavu. Ubytoval som sa na byte a išiel som sa poprechádzať po okolí, nájsť supermarket a podobne. Ešte pred príchodom som si pozeral na internete okolie bytu pre prípad, ak by som nemal pripojenie na internet. Následne odporúčam ísť spať v skorších večerných hodinách pre vyrovnanie časového rozdielu.

University of Michigan je celosvetovo prestížna univerzita. Stáž som absolvoval ako doktorand a v kontakte som bol prevažne so staršími osobami. Netreba sa obávať toho, že možno máte slabšiu angličtinu. Ľudí, ktorí majú angličtinu ako rodný jazyk tu nie je ani polovica. Obyvatelia mesta sú zo všetkých kútov sveta, najmä z Číny, Indie a Latinskej Ameriky. Všetci sú tolerantní a trpezliví, každý rád pomôže, v susedstve sa ľudia zdravili, aj keď sa nepoznali. Ako som už spomínal, mesto je multikultúrne a ľudia nemali nejaké zvyklosti. Taktiež som bol príjemne šokovaný z tolerancie k ľuďom inej sexuálnej orientácie alebo menšiny. Na jednej strane, univerzitné maily väčšinou obsahovali nejakú nálepku na podporu týchto, ale aj iných komunít, na druhú stranu, čakal som, že v USA bude na ulici viac viditeľne odlišných ľudí, alebo plagáty o povedomí týchto komunít. Nie je to tak. Vôbec sa to nepodobá tomu, čo si myslí značný počet obyvateľov Slovenska. Žiadna „propaganda“ na uliciach, len možnosť individuálnej podpory komunity bez nijakých následkov. Podobne aj pri nešťastnej situácii v Palestíne. Ani University of Michigan sa nevyhla protestom za Palestínu zo strany študentov. Avšak tieto protesty boli mierne, neobmedzovali verejnosť a boli riadené v spolupráci s univerzitnou políciou (áno, okrem mestských jednotiek, aj univerzita má vlastné policajné jednotky).

Čo sa týka univerzitných podujatí, University of Michigan exceluje aj v športových disciplínach a zažiť americký futbal na jednom z najväčších štadiónov v USA je nezabudnuteľný zážitok. Mesto futbalom žije. Na univerzite funguje aj centrum pre medzinárodných študentov, ktoré organizuje množstvo podujatí. Bohužiaľ sa mi nepodarilo ich navštíviť, nakoľko prebiehajú skôr v poobedňajších hodinách, kedy bola práca v laboratóriu najintenzívnejšia. Taktiež každá inštitúcia zabezpečuje prednášky pozvaných hostí z iných univerzít. Tieto prednášky sú veľké plus nie len pre nadobudnutie nových informácii, ale aj získavanie nových kontaktov. Existuje v meste niekoľko študentských ale aj verejných spolkov, do ktorých sa dá zapojiť. Ako cyklistovi sa mi podarilo zapojiť sa do mestskej komunity cyklistov v rámci ktorej fungoval aj bezplatný servis bicyklov, kde sa človek mohol naučiť ako sa starať o svoj bicykel. Osobne som však viac času trávil v laboratóriu skúšaním a učením sa nových metód, ktoré boli pre mňa nové.

University of Michigan - americký futbal / osobná fotodokumentácia štipendistu

Za najväčšie mínus na pobyte v USA považujem hromadnú dopravu. Prístup k hromadnej doprave je úplne opačný ako v Európe. Neexistuje, aby sa človek dostal spojom do najbližšej obce. Medzimestské autobusy, ako napríklad do Detroitu nemajú medzizastávky. Parkoviská sú častokrát väčšie ako prevádzka, pred ktorou sa nachádzajú.

Nakoniec by som dodal zaujímavosť o vyzúvaní sa v USA. V práci sme nosili rovnakú obuv ako bežne po ulici. Prezuvky v práci sme používali len niektorí. Byt som zdieľal s rodenou Američankou, ktorá sa vyzula len vtedy, keď vošla do svojej izby a aj to len kvôli kobercu izbe. Avšak všetci sa museli vyzuť pri letovej kontrole bez ohľadu na to, akú obuv mali práve na sebe.

LAURA: Nechcem generalizovať, ale mala som pocit, že sa ľudia v USA správajú milšie ako v EÚ, či už v obchode, reštaurácii, v škole. Možno si myslia svoje, ale aj tak máte dobrý pocit, keď Vás niekto privíta s úsmevom a snaží sa Vám vyjsť v ústrety.

Na druhej strane, v recyklácii a v kvalite verejnej dopravy sme popredu v EÚ.

V USA žije toľko ľudí s rozličnými prízvukmi a znalosťami angličtiny, že sa netreba báť, že Vás vysmejú, ale rozprávať čo najviac, aby ste sa zlepšili. Je to zároveň tak veľká krajina, že v nej môžete naraziť na univerzity s miliardovým rozpočtom, ale aj na presný opak. Vo všeobecnosti sú súkromné školy v USA tie, ktoré vynikajú možnosťami a kvalitou, štátne školy zvyknú byť na tom horšie. Ja som mala vo všeobecnosti len tie najlepšie skúsenosti. Profesori aj asistenti boli veľmi nápomocní a veľa som sa od nich naučila. Spolužiaci boli priateľskí a dosť aktívni na hodinách. V rámci socializácie mi pomohlo pridanie sa k rôznym klubom na škole. Systém bol celkovo nastavený menej na memorovanie a predmetov na semester bolo menej, na druhej stráne sa išlo viac do hĺbky a praxe. Študenti aj na nižších stupňoch už vymýšľali a realizovali vlastné projekty.

Pre ľudí v USA býva hlavným jedlom večera, nemajú veľa štátnych sviatkov a sú celkovo tolerantní.

MAREK: Amerika je rozhodne mentálne a kultúrne iná ako Slovensko. No sú na tieto problémy pripravení. Neboj sa vyhľadať akúsi pomoc psychologickú, to u nich funguje bežne. Rozprávaj sa s ľuďmi ale nájdi si dostatok času aj na odpočinok.

PETRA: Konverzácie zvyčajne začínajú otázkou ,,ako sa máš?“, je to len zvyk, niekedy sa človek naozaj nezaujíma, ako sa v skutočnosti máš, preto len slušne odpovedz a opätuj otázku. Konverzácie v akomkoľvek obchode s predavačkou sú úplne normálne.

 

Ďalšie nápomocné informácie

LAURA: Vo väčších mestách ako New York, Pittsburgh a pod. nájdete aj komunity Slovákov (príp. Slovanov).

 

Poďakovanie: Administrátor programu veľmi pekne ďakuje štipendistom, ktorí sa svojimi skúsenosťami, radami a zážitkami z pobytu v USA podieľali na príprave tohto článku.

Prípadným záujemcom o bližšie informácie a osobný kontakt so štipendistami  môže administrátor programu sprostredkovať na štipendistov kontakt (prosím napíšte na kristina.sallerova@saia.sk).

 

Bližšie informácie o štipendiách Národného štipendijného programu SR sú na www.stipendia.sk