Dva týždne, ktoré zmenili leto: príbeh štipendistky Barbory v Slovinsku

Letná jazyková škola v Slovinsku môže byť oveľa viac než len intenzívny jazykový kurz. Pre Barboru sa stala príležitosťou zlepšiť si slovinčinu, spoznať novú krajinu a zažiť leto v medzinárodnom prostredí. V rozhovore sa s nami podelila o svoju skúsenosť z dvojtýždňového pobytu v Ľubľane.

 

Radnica v historickom centre Ľubľany, zdroj: fotogaléria študentky BarboryRadnica v historickom centre Ľubľany, zdroj: fotogaléria študentky BarboryAko ste sa dozvedeli o ponuke letného jazykového kurzu v Slovinsku cez SAIA? Čo bolo pre Vás najväčšou motiváciou prihlásiť sa?
O ponuke som sa dozvedela na Noci vedy v Košiciach už v roku 2023. Tento rok som sa letnej školy slovinského jazyka zúčastnila už druhýkrát, po pozitívnej skúsenosti z prázdnin v roku 2024. Mojou motiváciou bolo najmä to, že som sa chcela zlepšiť v slovinčine – či už kvôli plánom študovať v tejto krajine, alebo kvôli kamarátom. Samozrejme, chcela som si opäť užiť dva týždne v Ľubľane a necítiť sa len ako obyčajný turista.

Bolo podľa Vás podávanie prihlášky administratívne náročné?
Nebolo to úplne najjednoduchšie, ale ani vyslovene komplikované. Najnáročnejšie bolo zohnať všetky potrebné dokumenty a napísať motivačné listy v dvoch jazykoch. Následné nahratie dokumentov do systému SAIA už bolo so skompletizovanými podkladmi pomerne jednoduché. Nakoniec bolo ešte potrebné zaslať kópie dokumentov poštou.

Vedeli by ste opísať, ako vyzeral priebeh kurzu?
Kurz prebiehal počas dvoch týždňov v júli. Do Slovinska som prišla v nedeľu pred začiatkom kurzu a odišla v sobotu po jeho skončení. Každý pracovný deň sme mali vyučovanie od 9:00 do 12:30, s jednou polhodinovou prestávkou po 90 minútach. Vyučovanie prebiehalo v triedach na filozofickej fakulte. Do skupín sme boli rozdelení podľa jazykovej úrovne, ktorú sme preukazovali ešte pred začiatkom kurzu prostredníctvom online testu a následných videorozhovorov s učiteľmi. V mojej skupine nás bolo osem a učila nás úžasná pani učiteľka. Vekové zloženie bolo veľmi rozmanité – od 18 až do 67 rokov – a podobne pestrý bol aj pôvod spolužiakov. Boli medzi nami študenti zo Srbska, Talianska, Ruska, Francúzska či dokonca z Venezuely. Poobedný program bol buď úplne voľný, alebo prebiehal sprievodný program. Ten bol tento rok naozaj skvelý a zábavnou formou nás oboznámil s kultúrou a históriou Slovinska. Zúčastnili sme sa napríklad „escape room“ hry v centre Ľubľany, vyrábali sme figúrky tradičného strašidla a navštívili sme divadlo či kino. Večery sme väčšinou trávili so spolubývajúcimi – buď v centre mesta, ktoré je veľmi blízko, alebo prechádzkami v okolí internátu. Cez víkend som bola napríklad na koncerte, zatiaľ čo moji kamaráti sa vybrali k moru.

Ako ste riešili ubytovanie, stravu a cestovanie?
Ubytovanie bolo plne hradené zo štipendia. Bývala som v stredoškolskom internáte na izbe s dvomi dievčatami – Slovenkou a Ukrajinkou. Raňajky sme mali zabezpečené na internáte a na ostatné jedlá sme dostali finančný príspevok od fakulty, ktorý bol súčasťou štipendia. Táto suma však nebola úplne postačujúca na každodenné stravovanie v reštauráciách, s čím sa asi aj rátalo. Navyše sme boli obmedzení kapacitou kuchynky, takže som si niektoré dni musela doplácať zo svojho – priznávam, že aj kvôli mojej lenivosti variť. Cesta do Ľubľany a späť bola plne preplatená, hoci existovali určité obmedzenia týkajúce sa typu dopravy. Mestskú hromadnú dopravu a vnútroštátne presuny som si hradila sama. 

V akej miere ste cítili zlepšenie svojej slovinskej jazykovej úrovne? Výučba na jazykovom kurze, zdroj: fotogaléria študentky BarboryVýučba na jazykovom kurze, zdroj: fotogaléria študentky Barbory
Prvý rok som nepociťovala taký výrazný pokrok ako teraz. Prišla som s úplnými základmi, veľmi malou slovnou zásobou a prakticky nulovou gramatikou. Kurz mi však poskytol pevné základy, na ktorých som mohla stavať ďalej. V júli 2025 som už do Slovinska prišla s tým, že som pomerne dobre rozumela, ale mala som problém tvoriť vety. Počas kurzu sme sa v triede zamerali najmä na konverzáciu a gramatiku, čo sa veľmi vyplatilo. Podarilo sa mi čiastočne prelomiť blok v rozprávaní a začala som tvoriť vety samostatne. Dokonca ma pochválili aj niektorí moji lokálni kamaráti – aj keď som dostala poznámku, že „vtipne skloňujem“. Celkovo by som to zhrnula tak, že som sa konečne naučila rozprávať, zlepšila si gramatiku aj slovnú zásobu a posunula sa aj v písaní.

Čo Vám pobyt priniesol po kultúrnej a osobnej stránke?
Keďže som sa kamarátila najmä so spolubývajúcimi a jedným dievčaťom zo Srbska, odkiaľ mám aj korene, kultúrne rozdiely pre mňa neboli úplne nové. Na hodinách sme sa síce venovali najmä Slovinsku a jeho tradíciám, ale často sme diskutovali aj o kultúrach krajín, z ktorých pochádzali ostatní študenti. Dozvedela som sa tak veľa o Taliansku, Francúzsku, Srbsku, Rusku či Venezuele. Navštívila som tiež viaceré múzeá a kultúrne podujatia, kde som sa dozvedela veľa aj o prepojeniach so Slovenskom. Bola som na koncertoch, gastronomických akciách a iných podujatiach, kde sa prezentovala slovinská aj iné kultúry. Po osobnej stránke som si uvedomila, že každá krajina je iná, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať podobná. Rozdiely sa často objavujú tam, kde by sme ich nečakali, a naučila som sa ich lepšie prijímať a spracovať. Slovinsko je podľa mňa nádherná a očarujúca krajina. Príroda je čistá, udržiavaná a rozmanitá – od mora cez jazerá a rieky až po hory. Pamiatky a múzeá sú takmer na každom kroku a vždy je čo obdivovať. Slovinci sú hrdí na svoju históriu a kultúru, sú veľmi aktívni, športovo založení a zároveň mimoriadne príjemní a ochotní pomôcť. Vždy ich poteší, keď sa niekto zaujíma o ich krajinu – a ešte viac, keď sa pokúša hovoriť ich jazykom.

Kultúrne podujatie počas pobytu, zdroj: fotogaléria študentky BarboryKultúrne podujatie počas pobytu, zdroj: fotogaléria študentky BarboryZažili ste počas pobytu aj nejakú náročnejšiu situáciu?
Počas jednej cesty autobusom sa stalo, že sa cestujúcemu po prudšom zabrzdení rozbil kontrabas. Keďže sme s kamarátkou boli svedkami celej situácie, zapojili sme sa do jej riešenia spolu so šoférom. Okrem toho by som spomenula ešte jednu drobnosť – úroveň angličtiny v Slovinsku je veľmi vysoká a akonáhle si všimnú, že ste cudzinec, automaticky prejdú do angličtiny. To však nie vždy pomáha, ak sa chcete naučiť komunikovať po slovinsky, takže sa netreba báť ľudí poprosiť, aby sa pokúsili viesť rozhovor v slovinčine.

Chceli by ste sa do Slovinska vrátiť aj v budúcnosti?
Určite áno. Všetko, čo so Slovinskom súvisí, ma zaujíma. Momentálne by som sa chcela ďalej zlepšovať v jazyku a neskôr aj odborne v oblasti strojárstva. Rada by som sa tam dostala aspoň na jeden či dva semestre, prípadne aj na celé inžinierske štúdium. V takom prípade by som však potrebovala nájsť štipendium na podporu bývania.

Čo by ste odkázali študentom, ktorí ešte váhajú?
Ak máte vôľu a čas, určite do toho choďte. Administratíva pred aj po kurze je síce trochu otravná, ale výsledok stojí za to. Dovolím si povedať, že posledné dva roky, ktoré som tam strávila, boli jedny z najlepších dvoch týždňov mojich prázdnin. Nemáte čo stratiť, iba získať. Spoznáte nové miesto, naučíte sa jazyk od odborníkov (alebo čokoľvek iné, podľa typu kurzu) a väčšina nákladov je takmer úplne preplatená počas celých dvoch týždňov.

Nájdite si aj vy ponuku do vašej vysnívanej krajiny v našej databáze štipendií a grantov SAIA.