Doc. PhDr. ThDr. Tomáš Pružinec, PhD., ktorý pôsobí na Katedre filozofie a politológie, FF UKF v Nitre, sa s nami podelil o svoje skúsenosti z krátkodobého výskumného pobytu v Solúne.

V uplynulom akademickom roku 2023/2024 ste v rámci programu Akademické mobility, ktorý zabezpečuje SAIA, n. o., získali štipendium, vďaka ktorému ste v júni 2024 absolvovali 10-dňový výskumný pobyt na Aristotelovej univerzite v Solúne. Prečo ste si pre Váš pobyt zvolili práve Grécko? 

Tomáš Pružinec pred budovou Filozofickej fakulty Aristotelovej Univerzity v Solúne S gréckymi kolegami už máme dlhodobo veľmi dobré profesionálne vzťahy, a to vďaka pánovi prof. Jánovi Zozuľakovi, ktorý spoluprácu medzi gréckou stranou a slovenskou stranou inicioval a neskôr aj veľmi úspešne posilňoval. Slovensko-grécke pracovné vzťahy sa časom prehĺbili aj do veľmi pekných osobných priateľstiev. Asi nie je nič lepšie, ako keď si kolegovia rozumejú po profesionálnej stránke a ich spolupráca sa pretaví aj do hlbších vzťahov. Kolegovia z Grécka sú veľmi prívetiví. Vždy som mal s nimi len tú najlepšiu skúsenosť – no a toto bol jeden z hlavných dôvodov – okrem tých čisto profesionálnych – pre to, že som si zvolil Grécko.

Ako prebiehala Vaša mobilita v hlavnom meste gréckej Makedónie a v akom jazyku ste komunikovali so zahraničnými kolegami počas pobytu?

Zľava: prof. Glykéria Chatzouli, maliarka Tásas Pétru a doc. Tomáš Pružinec

V Solúne som sa cítil ako doma, veľmi príjemne a v bezpečí. Pani profesorka Glykéria Chatzouli z Aristotelovej univerzity sa o mňa denne starala s obdivuhodným nasadením. S ňou a s niektorými kolegami som komunikoval vo francúzštine. S ostatnými kolegami v angličtine. 

Je niečo, čo Vás počas pobytu prekvapilo? Aké sú Vaše najsilnejšie zážitky zo stretnutí, ktoré ste absolvovali?

Asi príliš vysoké teplo, ktoré som nečakal, no vysokými teplotami boli prekvapení aj samotní Solúnčania. Pravdepodobne sa však budeme musieť čoraz viac uspôsobovať silným klimatickým premenám a vážne o nich premýšľať. Vysoké teploty však nijako nehamovali intenzitu stretávania sa so zaujímavými ľuďmi, najmä
zo súčasnej solúnskej kultúrnej obce, ktorú som mal možnosť
veľmi živo frekventovať a spoznávať. Spomínam si na veľmi peknú vernisáž solúnskej maliarky Tásas Pétru, kde som okrem niektorých akademikov z rôznych odborov poznal aj veľa umelcov. Tieto kultúrne zážitky vo mne umocňujú presvedčenie, že kultúra a veda k sebe neoddeliteľne patria. 

Prečo je podľa Vás pobyt v zahraničí pre akademického a výskumného pracovníka dôležitý? V čom spočíva prínos Vašich zahraničných skúseností pre Vašu odbornú prácu, kariérny rast, osobný rozvoj a pre Vaše domáce pracovisko - Katedru filozofie a politológie FF UKF v Nitre, na ktorej pôsobíte?

Stretnutie s gréckym mníchom Lakobocom z ostrova Athos. Vľavo prof. Glykéria Chatzouli Svet sa rýchlo vyvíja a je čoraz viac zložitejší. Zároveň je svet čoraz viac a viac menší, komprimovaný. Tak ako pomenoval svet Marschall McLuhan globálnou dedinou, tak aj dnešný akademický svet ním je – je to globálna dedina, kde sme vzájomne prepojení, pozitívne odkázaní na pracovné výsledky zahraničných kolegov. Rovnako to platí opačne. Veda a vzdelávanie sú teda prirodzene medzinárodnou záležitosťou. Každé univerzitné slovenské pracovisko potrebuje svojich zahraničných partnerov a oni nás. Solitéri vo vede sú dnes skôr už muzeálnym artefaktom. Zahraničnou spoluprácou a zahraničnými pobytmi sa iným spôsobom vraciame k podstate univerzít. To dnes na Slovensku potrebujeme ako soľ – a tá je nad zlato. 

Pred odletom z bratislavského letiskaZískali ste v minulosti aj iné štipendiá na zahraničné pobyty? Kde ste ich absolvovali a je medzi nimi nejaká súvislosť?

Áno, v minulosti som bol cez SAIA jeden raz na študijnom pobyte v Belgicku, na univerzite v Mons. Okrem tohto pobytu som absolvoval množstvo študijných a vedeckých pobytov vo Francúzsku a vo Švajčiarsku a jeden v Česku. Asi ťažko hľadať súvislosti medzi pobytmi. Každý pobyt je rôzny a veľmi špecifický. Čo zostáva spoločné je komunita vedeckých pracovníkov na univerzitách, ktorí si veľmi dobre rozumejú a rešpektujú sa. 

Aké máte skúsenosti s podávaním žiadosti o štipendium a administráciou programu zo strany SAIA, n. o. a následne zo strany MŠVVaM SR?

V rámci programu SAIA som podával žiadosť o štipendium 2 razy. Komunikácia bola veľmi dobrá a rýchla. Ani zo strany SAIA a ani zo strany MŠVVaM SR som nezaznamenal žiadne ťažkosti.

Čo by ste poradili Vašim kolegyniam a kolegom z akademickej obce, ktorí uvažujú o možnosti absolvovať štipendijný pobyt v zahraničí?

Rozhodne by som ich povzbudil k odvahe vykročiť k neznámemu. Nebáť sa niečoho nového, niekedy aj  náročného. Zahraničná spolupráca je dnes už bežným štandardom. Jej fungovanie už je jedným zo základov vedy a univerzít tak u nás ako aj vo svete. 

Ďakujeme za rozhovor! :-) Informácie o

Krátkodobom prednáškovom alebo výskumnom pobyt (10 dní) na základe medzivládnej bilaterálnej dohody do Grécka

nájdete v Databáze štipendií a grantov SAIA: https://granty.saia.sk/Pages/ProgramDetail.aspx?Program=113