Devätnásty ročník súťaže „Študentská osobnosť Slovenska“ spoznal svojich laureátov za akademický rok 2022/2023. Študentská osobnosť Slovenska je národná súťaž študentov 1., 2. a 3. stupňa vysokoškolského štúdia. Podujatie sa organizuje pod záštitou J.E. prezidentky Zuzany Čaputovej a pod odbornou garanciou Slovenskej rektorskej konferencie a  Slovenskej akadémie vied. Odborná porota vyberala úspešných študentov a mladých vedcov z 96 nominácií v trinástich kategóriách. Absolútnym víťazom a teda TOP Študentskou osobnosťou Slovenska akad. roku 2022/2023 sa stala : Ing. Miroslava Mališová, PhD., z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.

Zdroj: osobná fotogaléria M. Mališovej

V decembri minulého roka Vám bolo udelené ocenenie Top Študentská osobnosť Slovenska v akademickom roku 2022/2023, súčasne ste sa stali aj laureátkou ceny Študentská osobnosť Slovenska za Prírodné vedy a chémiu a Ceny Uniqa za udržateľnosť. Počas Vašej akademickej kariéry ste získali aj ďalšie ocenenia. Môžete nám krátko povedať niečo o sebe, kde pôsobíte a čím sa zaoberáte? V čom spočíva tajomstvo Vašich úspechov?

Som rodáčkou z Detvy z krásneho Podpoľania a už v podstate siedmym rokom sa venujem výskumu pokročilých motorových palív. V súčasnosti pôsobím ako odborná asistentka na Oddelení organickej technológie, katalýzy a ropy na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Na toto oddelenie a ku tomuto zameraniu som sa dostala už v bakalárskom ročníku, kedy som si tento smer zvolila ako svoju bakalársku prácu. Celý výskum spočíva v hľadaní vhodných ekologických nepotravinárskych zdrojov a vylepšovaní technologického procesu ku dosiahnutiu  získania bionafty ako alternatívy ku dnešným motorovým palivám. To znamená, že sa nejedná len o výskum samotnej rastliny, či oleja ale aj spôsobov ako bionaftu ekologickejšie a prijateľnejšie ku životnému prostrediu pripraviť a tak upraviť a vylepšiť používané technológie. Tajomstvo vlastné asi nemám, je to skôr o tom nájsť sa v tom čo robíte či už vo výskume alebo v práci, nájsť v tom ten kúsok seba a naopak kúsok zo seba do toho vložiť. Ja mám to šťastie, že som sa práve vo výskume našla a tam by som aj chcela vidieť svoju budúcnosť.

SAIA sprostredkúva štipendijné pobyty v zahraničí v rámci rôznych programov. Cez náš program Akcia Rakúsko - Slovensko ste počas doktorandského štúdia absolvovali 5-mesačný pobyt na Technickej univerzite vo Viedni, Inštitúte pre materiálovú chémiu (TU Wien). Prečo ste sa rozhodli uchádzať o pobyt v zahraničí a prečo ste si pre Váš pobyt zvolili práve Rakúsko a spomínaný inštitút na TU Wien?

Myslím si, že každý študent, ktorý má tú možnosť, by mal aspoň na nejaký ten čas vycestovať do zahraničia, získať skúsenosti, uistiť sa v jazyku a spoznať výskum aj z tej inej stránky v inej krajine. Ja osobne som už od začiatku doktorandského štúdia uvažovala nad študijným pobytom v zahraničí. Technickú univerzitu som si vybrala, pretože majú veľmi dobré zázemie, je to uznávaná technická vysoká škola a zameranie výskumu na Inštitúte pre materiálovú chémiu má podobný smer ako u nás na oddelení. Taktiež som si chcela zlepšiť nemecký jazyk, ktorý sa pomaly učím aj keď angličtina tu bol pre mňa hlavný komunikačný jazyk. Okrem toho za kvalitou netreba cestovať ďaleko, čo mi vyhovovalo, že som nebola ďaleko od rodiny.

Zdroj: osobná fotogaléria M. Mališovej

Spomínané ocenenie ste získali za Vašu výskumnú prácu v oblasti biopalív. Venovali ste sa počas štipendijného pobytu v Rakúsku tiež tejto tematike alebo bolo v tom čase predmetom Vášho skúmania niečo iné? 

V Rakúsku som sa venovala spracovaniu odpadného CO₂ na hodnotné produkty akými sú metán či metanol. Pre niekoho by sa to mohlo zdať, že tento výskum s mojím pôvodným nesúvisí ale to je ďaleko od pravdy. Mojím hlavným zameraním totiž nie je len samotná príprava bionafty ale predovšetkým kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú katalyzátory a teda katalýza. Katalyzátor je látka, ktorá urýchľuje chemickú reakciu. Tak ako príprava bionafty tak aj pracovanie CO₂ je katalyticky riadená reakcia. Takže môj výskum spočíval vo vývoji, príprave a charakterizácií katalyzátorov, ktoré sú na rovnakej báze pre oba technologické procesy.

Ako prebiehal Váš pobyt na univerzite vo Viedni? Mali ste nejakého odborného školiteľa, ktorý sa Vám venoval alebo ste väčšinu času trávili samostatnou prácou v laboratóriu? Boli ste aktívne prepojená s výskumnou komunitou na univerzite a zahrnutá do ich spoločných aktivít?

Mala som odbornú školiteľku, ktorá si ma zobrala na starosť. Ale ako samotný výskum som si viedla sama ako aj prácu v laboratóriu. To je možno niečo čo sa trošku líši u nás a v zahraničí. Ona tam bola vždy pre mňa, keď som potrebovala pomoc či niečo odkonzultovať ale tá samotná práca vedenie a smerovanie výskumu som si určovala sama, čo bolo pre mňa veľkou výhodou. Vedie Vás to ku samostatnosti, čo je vo výskume veľmi potrebné. Výhodou hlavne bolo, že tam bolo medzinárodné prostredie, kolegovia tam boli z celého sveta a ten výskum bol prepojený. Takže navzájom sme si porovnávali svoje výsledky a hlavne ma medzi seba zaradili hneď od prvého dňa. Po práci sme si chodili sadnúť do parku a boli sme dokonca aj na teambuildingu kedy sme išli celý náš výskumný tím na turistiku v Rakúsku na celý deň, čo bolo naozaj veľmi pekne strávený čas mimo školy kedy som tých ľudí spoznala aj iného pohľadu.

Zdroj: osobná fotogaléria M. MališovejBolo pre Váš štipendium, ktoré ste získali cez program Akcia Rakúsko – Slovensko veľkou pomocou? Stačilo Vám na pokrytie životných nákladov vo Viedni?

Čo sa týka životných nákladov v Rakúsku tak sú vyššie ako na Slovensku a konkrétne vo Viedni tak sú určite oveľa vyššie ako na Slovensku. Dosť pomohlo to, že ubytovanie som mala na internáte mimo centra čo ale bolo v dojazdovej vzdialenosti do školy v rámci metra časovo 45 -50 minút. Ak by som chcel bývať v blízkosti školy, štipendium by mi určite nestačilo. Taktiež čo sa týka stravovania, na našej fakulte nebolo možné stravovať sa čo znamená, že buď som si mohla variť, čo bola moja voľba, čím sa mi podarilo veľa ušetriť alebo chodiť s mojimi kolegami sa najesť na vedľajšiu fakultu čo ale tiež stálo približne 7 eur  a viac na obed. Celkovo to štipendium v podstate pokrylo hlavné náklady. Ale, ak môžem úprimne povedať, oveľa ľahšie sa mi fungovalo, vďaka tomu, že som zároveň dostávala nie len štipendium cez program ale aj moje štipendium ako doktoranda na slovenskej univerzite. 

Niektorí sa obávajú jazykovej bariéry. Ako to bolo s Vami v Rakúsku? Vystačili ste si s angličtinou? Potrebovali ste znalosť nemeckého jazyka vo Vašom prípade?

Myslím, že toho sa netreba vôbec báť a už vôbec nie v Rakúsku či konkrétne vo Viedni. Ja som nemčinu absolútne nepotrebovala. Na univerzite bola väčšinová časť zahraničných študentov, ktorí rozprávali len anglicky. Tam aj domáci sa medzi sebou bavili po anglicky, pretože nás zahraničných tam bolo v konečnom pošte viac ako ich. Ja osobne som mala nemčinu na základnej a strednej škole, takže niečo som si pamätala ale na univerzitnej pôde som ju nepoužívala. Predovšetkým z dôvodu odborného jazyka, ktorý v nemčine neviem. Naozaj sa toho netreba báť, nikto tam nie je rodený Angličan, takže sa len netreba báť a proste rozprávať, keď sa niekto pomýli v angličtine verte, že nikto si to tam ani len nevšimne.

Ste autorkou viacerých vedeckých publikácií s nezanedbateľný citačným ohlasom. Môže pobyt v zahraničí napomôcť pri publikačných výstupoch mladého vedca?

Určite áno. Veľa krát sa stane, že sa potrebujete na výsledky resp. celkovo na výskum pozrieť z inej perspektívy. Nehovoriac o tom, že v tom zahraniční sa snažíte využiť každý čas, ktorý máte k dispozícii, či už na zariadeniach, ktoré u vás na domovskej univerzite nie sú alebo celkovo napríklad v laboratóriu. Takže vo väčšine prípadov si domov donesiete kvalitné výsledky, ktoré môžete samé publikovať resp. si nimi doplníte informácie, ktoré Vám do vášho článku napríklad chýbali.

Akcia Rakúsko – Slovensko funguje obojsmerne, teda ponúka štipendiá aj pre záujemcov z Rakúska pre pobyty na Slovensku a zároveň ponúka aj možnosť financovať spoločné slovensko – rakúske projekty. Vidíte možnosti pokračovať vo Vašej spolupráci s TU Wien aj takouto formou?

Ja osobne si to viem predstaviť. Výhodu zostáva aj to, že univerzity od seba nie sú vzdialené tisíce kilometrov, takže aj vedenie výskumu a spoločných aktivít je o to jednoduchšie.

Myslíte si, že máme aj my čo ponúknuť rakúskym výskumníkom a mohol by byť záujem o pobyty na Slovensku napríklad aj na Vašej inštitúcií, kde teraz pôsobíte?

Podľa môjho názoru je veľa toho, čo môžu ponúknuť aj slovenské univerzity. Konkrétne naša fakulta FCHPT ako aj univerzita STU ponúka zaujímavé výskumné témy z rôznych oblastí s poprednými odborníkmi uznávanými nie len doma ale aj v zahraničí. Keby som mala spomenúť len napríklad naše Oddelenie organickej technológie, ktoré tvorí len časť celku fakulty, tak len u nás je toho zaujímavého výskumu neúrekom. Spomeniem okrem nášho výskumu bionafty napríklad recykláciu plastov na hodnotné produkty či napríklad konverzia celulózy na kyselinu mravčiu, ktorá sa používa na uskladňovanie vodíka v palivových článkoch. Takže moja odpoveď je, že jednoznačne máme čo ponúknuť.

PZdroj: osobná fotogaléria M. Mališovejobyt v zahraničí nie je len o štúdiu a výskumnej práci, ale aj o živote v inej krajine, s odlišnou kultúrou a zvyklosťami. Ako sa Vám páčilo v Rakúsku? Akí tam žijú ľudia? Napriek tomu, že Rakúsko nie je od Slovenska veľmi vzdialené, prekvapilo Vás počas pobytu niečo?

V Rakúsku sa mi veľmi páčilo, myslím si že je to veľmi dobrá krajina na život. A to nie len Viedeň ale celkovo Rakúsko. Možno skôr príjemne ma prekvapilo, že som sa všade dohovorila po anglicky aj v menších mestečkách. Inak si myslím, že až tak rozdielni asi nie sme.

Boli ste okrem Rakúska na dlhšom výskumnom pobyte aj v inej krajine? 

Na takúto dlhú dobu nie, to som nebola nikde. Na kratšie výskumné pobyty napríklad na týždeň som bola napríklad v Maďarsku či v rámci konferencii napríklad v Poľsku či Španielsku.

Je pobyt v zahraničí pre mladého vedca / vedkyňu dôležitý? Ako vnímate prínos Vašich zahraničných skúseností pre Vašu odbornú prácu, kariérny rast, ale zároveň aj Váš osobný rozvoj?

Dôležité to určite je. Hlavne vidieť to naozaj z tej inej perspektívy a taktiež vidieť ako funguje veda a výskum v zahraničí. Ale aj práca s uznávanými vedcami mne osobne veľa dala, či už po odbornej stránke alebo po praktickej práce v laboratóriu. V Česku dokonca na niektorých univerzitách je výskumný pobyt na niekoľko týždňov podmienkou ku získaniu doktorského titulu. Takže aj oni si uvedomujú, že ten zahraničný pobyt má naozaj zmysel a je veľkým prínosom. Pre mňa to malo veľký vplyv, našla som si kontakty, ktoré mi do budúca pomôžu a zoznámila som sa s množstvom technológii, ku ktorým napríklad u nás nemám prístup. 

Aké sú Vaše plány do budúcna?

Momentálne je mojim plánom pokračovať vo výskume a výučbe na FCHPT STU na ktorej pracujem od začiatku júna 2023, kde som nastúpila po skončení doktorandúry. V júny ma čaká konferencia v Lyone, takže to jeden z tých krátkodobejších plánov do budúcna. Z tých dlhodobých by som získať grant na podporu výskumu a dosiahnuť výsledky, ktoré sa budú citovať aj v zahraničí.

Plánujete ešte nejaké ďalšie  zahraničné pobyty?

Momentálne nemám takýto presný plán, určite to neodmietam alebo teda nehovorím že nie, pretože mi to naozaj veľa dalo. Ak sa mi naskytne príležitosť tak určite áno ale v najbližšej dobe je toho veľa čo chcem postíhať tu na Slovensku.

Čo odporúčate mladým vedcom a vedkyniam, ktorí by chceli dosiahnuť také úspechy, ako ste dosiahli Vy? Máte nejaké krédo, ktorého sa držíte?

Netreba sa ničoho báť a nenechať sa odradiť neúspechom. Každému sa v živote stane, že ho odmietnu alebo v niečom neuspeje. Keby som mala rátať koľko krát nám nevyšiel experiment v laboratóriu alebo mi zamietli článok v odbornom časopise tak by som to počítala celý deň. Veda je o neúspechoch, ktoré vás posúvajú ďalej a o úspechoch, ktoré vás odmenia za vašu snahu. Ja vždy hovorím, že chcem dosiahnuť aj nedosiahnuteľné. Treba si dávať veľké ciele a nenechať sa odradiť, pretože aj cesta je cieľ.

O štipendijnom programe, cez ktorý sa Miroslave Mališovej podarilo vycestovať do Rakúska sa dočítate tu:

Akcia Rakúsko-Slovensko, spolupráca vo vede a vzdelávaní