Rozhovor so Simonou Lacikovou, študentkou Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá cez program Akcia Rakúsko – Slovensko absolvovala letný jazykový kurz nemčiny v Rakúsku, v meste Graz.

Ako ste si pripravovali žiadosť? Bolo to zložité? Na čo si treba dať pozor – čo by ste odporučili uchádzačom o letný jazykový kurz?

Výhľad na mesto Graz (zdroj: fotogaléria S. Lacikovej)

Čo by som odporúčala? Boli tam najskôr formálne záležitosti: potvrdenie o návšteve školy (keďže toto štipendium je určené pre študentov vysokej školy, študenti II. stupňa VŠ predkladali kópiu diplomu a vysvedčenia o štátnej skúške, pre mňa toto nebolo podmienkou, keďže som tento štipendijný pobyt absolvovala ešte počas bakalárskeho stupňa. Ďalej bolo potrebné vypracovať a zaslať motivačný list. Upozorňuje, že treba si naň nechať trošku viac času, pripraviť si to. A čo by tam bolo vhodné uviesť? Ja som tam písala, kde študujem, čo študujem, prečo som sa rozhodla pre tento štipendijný pobyt, prečo som sa rozhodla uchádzať, sa, ako by mi to mohlo pomôcť (v štúdiu, prípadne potom v ďalšom štúdiu, v kariére), písala som o tom, že by mi to pomohlo zlepšiť si nemčinu, teda jazykové schopnosti, tak isto spoznať novú kultúru, tak isto prečo si myslím, že som vhodnou kandidátkou pre štipendium. Ako posledné bolo nepovinné odporučenie od nejakého pedagóga, ja som mala odporučenie od vedúcej katedry. To boli všetky dokumenty, ktoré sme odovzdávali k prihláške.

Ako potom prebiehal samotný pobyt? Hovorili ste, že ste si chceli zlepšiť nemčinu, podarilo sa to?

Voľnočasový program, zdroj: fotogaléria S. Lacikovej

Myslím, že určite áno. A nielen že som si zlepšila nemčinu, ale tento pobyt mi pomohol tak trochu aj navigovať môj osobný život, moje smerovanie a chcela by som sa nemčine venovať aj osobne, v rámci doktorandského štúdia. Nemčinu som si zlepšila tým, že som navštevovala jazykovú školu v Grazi „Deutsch in Graz“, kde sme mali každý deň vyučovanie, ktoré prebiehalo každý deň od 8.00/8.30h do 13h, teda doobeda. Poobede nasledoval voľnočasový program, ktorý bol hradený touto jazykovou školou, bol teda pre nás zadarmo. Nebol povinný, mohli sme si čas organizovať aj tak, ako sme my chceli. S kamarátkami, ktoré som si našla v Grazi, sme napr. vycestovali do Slovinska alebo som si išla zaplávať na kúpalisko čo jazero. Takto vyzerala organizácia voľnočasového programu: na každý deň bolo niečo pripravené (večer pri biliarde, kvíz, prechádzka po meste) a víkendy boli voľné.

Učebnica nemčiny, zdroj: fotogaléria S. Lacikovej

V škole na vyučovaní sme mali veľmi milú lektorku. Dostali sme učebnice, s ktorými sme pracovali a hodiny boli zamerané prevažne na konverzáciu. Mali sme napr. takú úlohu, že sme mali v nemčine prezentovať našu katedru, ako by sme ju odprezentovali zahraničným študentom. Občas sme dostávali aj domáce úlohy, napr. vyjadriť formou slohu svoj názor na nejakú tému, to nám bolo skontrolované. Tak isto nás pripravovali na jazykovú skúšku. Ja som navštevovala kurz v skupine C1 a mohli sme sa prihlásiť na skúšku práve v tejto jazykovej škole.
Na kurze boli ľudia z rôznych krajín a rôznych vekových kategórií, takže bolo obohacujúce spoznať nové kultúry a dozvedieť sa, ako prebieha život a štúdium v iných krajinách. Na hodinách sme sa tiež rozprávali o Rakúsku a rakúskej nemčine, o rakúskej kultúre, o rôznych významných osobnostiach.

Ako prebiehala príprava na jazykovú skúšku. Museli ste tomu venovať čas nad rámec kurzu? Stálo Vás to niečo – museli ste extra niečo zaplatiť? Aký bol výstup zo samotného kurzu a výstup z jazykovej skúšky?

Na konci pobytu sme dostali sme dostali certifikát o absolvovaní kurzu, kde bolo napísané, koľko hodín sme absolvovali a na akej úrovni. Okrem toho sme mali možnosť spraviť si jazykový certifikát. Mala som v skupine jedno dievča, ktoré si robilo tento certifikát z dôvodu, že sa prihlásila na vysokú školu v Rakúsku a tam to bolo potrebné. Túto jazykovú skúšku si mohla spraviť počas jej pobytu, s tým, že si ale musela zaplatiť za ten certifikát a bolo možné ešte predtým chodievať na stretnutia v sobotu, ktoré sa volali „Probeprüfung“, kde mala možnosť vyskúšať si, ako tá skúška prebieha, aké úlohy sú tam, vyskúšať si ústnu i písomnú časť. Táto sobotňajšia príprava bola zadarmo, zaplatila len za tú skúšku. Mala k tomu aj takú učebnicu, z ktorej si mohla vypracovávať úlohy, pripravovať sa. Tí, ktorí neplánovali spraviť si skúšku, mali víkendy voľné, lebo škola prebiehala od pondelka do piatku a víkendy boli voľné.

Čo sa týka jazykovej úrovni, minulý rok sme videli, že vycestovala pomerne veľká skupina našich štipendistov, bolo to extra veľké číslo a boli tam rôzne úrovne jazyka. V rámci programu Akcia Rakúsko – Slovensko pre uchádzačov nepožadujeme žiadnu úroveň jazyka, aj motivácia môže byť v angličtine alebo v nemčine, čiže je veľmi dôležitý obsah tej motivácie. Aké ste mali skúsenosti s ostatnými – akú úroveň mali naši štipendisti a ako boli zadeľovaní do skupín?

V prvý deň príchodu sme robili test, aby zistili, či sme na takej úrovni, akú sme si zadali do prihlášky. Pokiaľ to sedelo, tak už v prvý deň sme nabehli  na ten kurz. Ja som si požiadala o preradenie do vyššej skupiny – C1, kde sme boli 4 ľudia zo Slovenska. Mala som pocit, že najviac uchádzačov bolo na úrovni B1.

Boli tam aj úplní začiatočníci?

Niekoľkí účastníci kurzu, zdroj: fotogaléria S. LacikovejÁno, bola tam aj skupina A1. Táto jazyková škola rozdeľuje študentov do skupín A1.1, A1.2, B1.1, B1.2. Nemyslím si,že tí začiatočníci mali nejaký problém, lebo si pomáhali aj s angličtinou, nevidela som ale osobne hodiny na tej úrovni.

Koľko študentov Vás bolo v jednej skupine?

Približne 10 až 15, ale aj to bolo individuálne, nakoľko sa v ten prvý deň robili ešte zmeny. Trieda, v ktorej sme sa učili, bola moderná učebňa. Účastníci v mojej skupine boli napríklad z Číny, z Grécka atď. Väčšina účastníkov minuloročného kurzu boli dievčatá, našli sme si teda veľa kamarátok.

Postačovalo Vám štipendium? Aké bolo ubytovanie? Ako ste si zabezpečovali stravu? Postačovalo Vám na cestovné? Museli ste si zabezpečiť nejaké zdravotné poistenie? Prebiehalo to všetko v poriadku alebo bola potrebná ešte nejaká extra administratíva spojená s vycestovaním?

Áno, štipendium 750eur mi určite postačovalo. Zaplatila som si z nehpo len dopravu, cestovné poistenie a stravu, zvyšok bol určený na voľnočasové aktivity. Ubytovanie a poplatok za kurz boli hradené organizátorom kurzu. Teda nielenže to bolo dosť, ale ešte mi aj nejaké peniaze zostali. Nebolo to tak, že by som ich nemíňala, ale ubytovanie aj jazykový kurz bol hradený, takže to bola dostatočná čiastka.

Ako ste si organizovali stravovanie? Chodili ste do reštaurácie alebo ste si sama pripravovali jedlo?

Ja som bývala na ubytovni, kde sme mali spoločnú kuchynku. Bývala som tam spolu s ďalšími troma dievčatami a väčšinou sme si jedlo pripravovali spoločne, ale niekedy sme samozrejme vybehli na obedy a večere do reštiky.

Je možné si vybrať, či štipendista vycestuje v júli alebo v auguste alebo je termín pridelený?

Preferenciu si môžete vybrať. Ja som preferencie nemala, ale zúčastnila som sa kurzu v auguste.

Čo Vám tento pobyt dal po tej osobnostnej stránke? Dostali ste chuť na ďalšie pobyty v zahraničí :-)?

Popísala by som to asi tak, že každý pobyt v zahraničí človeka nejako obohatí. Určite sa tam minimálne mladí ľudia naučia samostatnosti – ako sa orientovať v meste, ako nadväzovať nové priateľstvá, nové vzťahy. Určite som nadobudla aj sebadôveru vyjadrovať sa a rozprávať sa v nemeckom jazyku. Dovtedy som sa tomu tak trochu vyhýbala, používala som prevažne angličtinu, teraz už ten strach ako keby opadol. S niektorými ľuďmi som zostala v kontakte, a teda nemčinu používam a dokonca aj preferujem a chcela by som sa jej venovať aj v budúcnosti. Čo sa týka mojich plánov, plánujem sa do Grazu vrátiť toto leto, tentokrát v rámci štipendia pre diplomantov. Vraciam sa tam na dva mesiace. Bolo to pre mňa zaujímavé aj z toho hľadiska, že som mohla vidieť život mladých ľudí, ktorý je u nás na Slovensku trochu iný, ako v Rakúsku. Tak isto bolo pre mňa bonusom získanie prístupu do univerzitnej knižnice v Grazi, kde nie sú len nemecké knižky – nemecké zdroje, ale aj anglické a dodnes to využívam pri mojom štúdiu, pri písaní seminárnych prác v angličtine aj v nemčine.

Tento jazykový kurz by som každému určite odporučila a chcela by som sa poďakovať za túto možnosť.