Jedna odborná otázka, jeden dôležitý kontakt a rozhodnutie vycestovať do Fínska priviedli doktorandku Annu k novým pohľadom na jej výskum detskej hry. Anna, doktorandka Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, absolvovala vďaka Národnému štipendijnému programu SR trojmesačný výskumný pobyt na Jyväskylskej univerzite vo Fínsku. Počas pobytu získala cennú spätnú väzbu od odborníkov na detský vývin, prehĺbila svoju dizertačnú prácu a nadviazala spolupráce, ktoré pokračujú aj po návrate na Slovensko.

Aké hlavné akademické a výskumné dôvody vás viedli k výberu konkrétnej hostiteľskej krajiny a inštitúcie pre váš štipendijný pobyt?
Výskumný pobyt som absolvovala na univerzite vo fínskom meste Jyväskylä. Dôvodov, prečo som sa uchádzala o pobyt práve na tejto univerzite bolo niekoľko.

Počas prípravy môjho výskumného projektu som v súlade s bežnými postupmi kontaktovala tamojšiu výskumníčku Tiinu, ktorá v tom čase spravovala nástroj RALLA Play skills assessment. Nástroj som plánovala použiť na meranie herných zručností detí pri tradičnej hre v rámci praktickej časti mojej dizertačnej práce. Tiina bola počas našej e-mailovej komunikácie veľmi priateľská. Dôležitým impulzom bolo náhodné zistenie, že Tiina pôsobí na univerzite v meste Jyväskylä, s ktorou dlhodobo spolupracoval aj môj školiteľ, no jeho kontakty boli viazané na inú fakultu. Táto zhoda náhod ma priviedla k tomu, že som si začala o univerzite hľadať viac informácií.

Tiina pôsobila na Faculty of Education and Psychology a príbuznom Finnish Institute for Educational Research FIER. Z ich webstránok bolo zrejmé, že mnohí výskumníci sa tam venujú práve témam súvisiacim s mojou prácou, vrátane rôznych oblastí detského vývinu a detskej hry.

Na mojom domácom inštitúte v Košiciach mi chýbal mentor, ktorý by ma vedel navigovať v oblasti výskumu špecifickej detskej vzorky. Vedela som, že spätná väzba od odborníkov v tejto oblasti by bola pre moju prácu veľmi osožná. Výskum s detskými participantmi si vyžaduje osobitý prístup, často aj tréning a iné šetrenia súvisiace s etikou výskumu. Na FIER mali dlhodobo dobre rozbehnutý výskum s účasťou detí.

Na aký výskumný problém alebo tému sa zameriavate vo svojom doktorandskom štúdiu a ako konkrétne prispel váš pobyt k jeho rozvoju alebo prehĺbeniu?
Som študentkou psychológie a moja dizertačná práca sa zameriava na opis kvality tradičnej imaginatívnej detskej hry u detí hrajúcich digitálne hry a u detí nehrajúcich digitálne hry.

Výskumníci z FIER mi dali mnohé cenné spätné väzby na moju prácu, dali mi realistický pohľad na realizáciu výskumu za účasti detí a na to, aké dáta je reálne od detí získať. Ich rady boli pre mňa smerodajné a viaceré časti svojej práce som na základe ich spätnej väzby na môj výskumný projekt významne zmenila. Pomohli mi špecifikovať môj výskumný cieľ. Tiina ma zároveň sprevádzala v súvislosti s použitím nástroja RALLA. Moja práca by bez tohto pobytu nebola tým, čím napokon vo výsledku bola.

Podnietil váš pobyt rozvoj akademickej alebo výskumnej spolupráce medzi vašou domovskou a hostiteľskou inštitúciou?
S Tiinou som v kontakte aj pol roka po ukončení môjho výskumného pobytu. Zapojila ma do viacerých projektov (napr. INTRACOMP Intercultural and Transcultural Competence), v rámci ktorých som mohla nadobudnúť pestré skúsenosti. Aktuálne spolu zasielame na publikáciu článok Children’s Experiences of Daily Transitions, Social Relationships, and Resources in Early Education, na ktorom som s Tiinou počas môjho pobytu spolupracovala. Verím, že náš vzájomný kontakt otvorí dvere aj ďalším spoluprácam v budúcnosti.

Ako ste sa dozvedeli o možnostiach, ktoré ponúka Národný štipendijný program SR pre doktorandov?
V akademickom roku 2024/25 hosťoval náš domáci inštitút Spoločenskovedný ústav CSPV SAV doktorandku z Brazílie, ktorá k nám pricestovala na 10-mesačný výskumný pobyt práve vďaka programu SAIA. Takto som sa o tomto programe dozvedela.

Ako hodnotíte výšku finančnej podpory v kontexte životných nákladov vo vašej hostiteľskej krajine? Bola táto podpora postačujúca?
Mesačná finančná podpora v mojom prípade pokryla úplne presne moje mesačné náklady na ubytovanie v jednoizbovom podnájme. Cestovný grant bol pomerne primeraný cestovným nákladom na prepravu do Fínska a späť. Jyväskylä je malé mesto a keďže moje ubytovanie bolo v blízkosti univerzity, ľahko som sa v okolí vedela pohybovať peši. Dobre využiteľné sú tam aj bicykle a hromadná doprava.

Ako by ste zhodnotili administratívny proces podávania žiadosti o štipendium? Ktorá jeho časť bola pre vás najnáročnejšia?
Inštrukcie na webstránke SAIA som považovala za zrozumiteľné a emailová komunikácia s pracovníčkami bola plynulá. S administratívnym procesom podania žiadosti som nemala žiadny výrazný problém. Najnáročnejšie pre mňa bolo asi spísanie odborného programu pobytu, keďže som presne nevedela, aké pracovné možnosti mi hosťovská inštitúcia skutočne poskytne.

Koľko času vopred ste začali s prípravou žiadosti o štipendium? Aké odporúčania máte pre budúcich uchádzačov z hľadiska načasovania?
Bol marec, keď som sa rozhodla podať žiadosť o štipendium k aprílovej uzávierke. Celý proces som teda stihla za jeden mesiac. Považujem však za potrebné podotknúť, že počas tohto mesiaca som na podaní žiadosti pracovala veľmi intenzívne. Získanie všetkých potvrdení, spísanie odborného programu a motivácie, komunikácia s hosťovskou inštitúciou – to všetko si vyžadovalo čas. Uchádzačom by som odporúčala začať s prípravou dokumentov aspoň 2 mesiace pred termínom uzávierky.

Bolo potrebné získať víza do hostiteľskej krajiny? Ako dlho trval celý proces a máte k nemu praktické odporúčania?
Nie, do Fínska neboli potrebné víza. Univerzita v Jyväskylä mala dobre zorganizované navigovanie zahraničných študentov. Po príchode na univerzitu som bola mailom informovaná o všetkých potrebných administratívnych úkonoch. Nemusela som chodiť na žiadne úrady – celý administratívny proces prebiehal na univerzite. Dôležitá je však aj dĺžka pobytu. Môj pobyt trval 3 mesiace. Ak by bol môj pobyt dlhší, vo Fínsku by išlo o dlhodobejší pobyt a administratívne procesy by boli pravdepodobne o niečo zložitejšie.

Mali ste pred odchodom obavy z pobytu v zahraničí? Ako sa tieto obavy naplnili alebo rozptýlili a čo by ste odkázali tým, ktorí váhajú vycestovať?
Úprimne povedané, určite som pred odchodom mala obavy. Už počas vysokej školy som chcela vycestovať na zahraničný študijný pobyt, no nikdy tomu nepriali moje okolnosti alebo som na to nenabrala odvahu. Teraz som si povedala, že je to v podstate možno moja posledná šanca. Spätne som veľmi rada, že som sa rozhodla ísť a že sa to celé podarilo. Bola to skvelá skúsenosť a každému by som priala takto vycestovať. Moje prvotné obavy neboli opodstatnené a už v prvých dňoch pobytu sa rozplynuli. Ak sa študent drží inštrukcií a zodpovedne si plní povinnosti, nemá sa čoho báť.  

Aké kultúrne, spoločenské alebo systémové rozdiely medzi Slovenskom a hostiteľskou krajinou vás najviac zaujali alebo prekvapili? Zažili ste počas pobytu kultúrny šok? Ak áno, ako ste sa s ním vyrovnali?
Keďže je Fínsko súčasťou EÚ, mnoho vecí tam funguje pomerne podobne ako na Slovensku. Po príchode som nezažila žiadny kultúrny šok. Fínsko je dobre fungujúca, bezpečná a čistá krajina. Najviac ma však prekvapilo to, ako si Fíni extrémne vážia svoje okolie a čisté ovzdušie. Na univerzite v Jyväskylä dokonca nebolo povolené používať parfémy ani nič podobné, čo by ovzdušie mohlo znečistiť.

Fíni navyše holdujú saunovej kultúre, ako je o nich dobre známe. Sauna tam však nie je symbolom luxusu ako u nás. Vo Fínsku saunujú všetci, mnohí aj každý deň a sauny sú tam bežne takmer v každom dome alebo bytovke. Nejde pritom o žiadny pokojný rituál ako v našich wellness centrách. Vo fínskych saunách je rušno; ľudia tam debatujú, smejú sa. Pre mňa bolo zaujímavé túto kultúru pozorovať.

Ako ste si zabezpečili ubytovanie? Ubytovali ste sa na internáte, v prenájme alebo inou formou? Pomohla vám Vaša hostiteľská inštitúcia s ubytovaním? Môžete odporučiť konkrétne webové stránky alebo kontakty?
Univerzita Jyväskylä má viacero ubytovní pre študentov, ktoré ponúkajú izby alebo malé apartmány za zvýhodnené ceny, napríklad cez stránky https://www.koas.fi/en/ alebo https://soihtu.fi/en/housing/ . Ja som si však ubytovanie riešila cez portál AirBnB, na ktorom ponúka mnoho súkromníkov aj dlhodobejší prenájom. Našla som si malú garsónku, ktorá spĺňala moje očakávania a poskytovala väčšie súkromie než študentské ubytovanie. Navyše bola vzdialená len pár metrov od môjho tamojšieho pracoviska.

Mali ste možnosť ochutnať miestnu kuchyňu? Ktoré jedlá vám najviac chutili a máte odporúčania, kde sa najvýhodnejšie stravovať?
Počas bežných dní som sa stravovala v samoobslužnej univerzitnej jedálni, ktorá každý deň ponúkala na výber niekoľko pestrých a zdravých jedál. Pre študentov samozrejme za zvýhodnené ceny. Obed pre doktorandov stál okolo 6-7 eur, pre študentov bol ešte lacnejší. Ceny potravín boli vo všeobecnosti podobné ako na Slovensku. Stravovanie v reštauráciách v meste bolo pomerne nákladné, no počas výletov som vyskúšala aj tradičnú fínsku kuchyňu, napríklad lososovú mliečnu polievku alebo varené sobie mäso. Určite odporúčam.

Mali ste možnosť cestovať po krajine počas vášho pobytu? Ktoré miesta alebo zážitky boli pre vás najinšpiratívnejšie?
Po pracovnej dobe a počas víkendov som mala dostatok času na cestovanie. Najepickejším zážitkom, ktorý Fínsko ponúka, je pravdepodobne návšteva Laponska, teda severu krajiny za polárnym kruhom. Človek tam nájde sobie farmy, známu Santa´s Village, či teploty pod -20 už počas jesene. Návšteva Fínska je vo všeobecnosti vhodná pre milovníkov prírody a pokoja. Krásne lesy a jazerá sú tam na každom kroku.