Postdoktorand Martin pôsobiaci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vycestoval vďaka Národnému štipendijnému programu na 2-mesačný výskumný pobyt do hlavného mesta Nórska. Na hostiteľskej inštitúcii Univerzity v Osle sa zaoberal problematikou nádorovej angiogenézy, ktorá predstavuje nosnú časť jeho výskumu.

Aké hlavné akademické a výskumné dôvody vás viedli k výberu konkrétnej hostiteľskej krajiny a inštitúcie?
Pre svoj štipendijný pobyt som si zvolil Nórsko a University of Oslo najmä pre vysokú úroveň vedeckého prostredia a metodologickú excelentnosť v oblasti bunkovej biológie. Konkrétne ma veľmi zaujala Cell Dynamics – Progida group na Department of Biosciences, ktorá sa venuje membránovej dynamike, transfekčným technikám a fluorescenčnému zobrazovaniu – čo úzko súvisí s mojím výskumom fotodynamickej terapie s hypericínom a s mechanizmom pôsobenia hyperforínu ako protonofóru.

Dôležitým faktorom bolo aj špičkové technické vybavenie University of Oslo. Miestne mikroskopické centrum patrí k najlepším v Európe v oblasti fluorescenčnej a superrozlišovacej mikroskopie a poskytlo mi prístup k infraštruktúre, ktorá presahuje možnosti môjho domovského pracoviska.

Treťou zásadnou motiváciou bola možnosť pracovať s rozsiahlymi onkologickými databázami (TCGA, CPTAC), ktoré predstavujú unikátny zdroj dát pre analýzu génovej expresie a proteomických profilov. Prepojenie týchto in silico prístupov s experimentálnymi metodikami, ktoré plánujem rozvíjať in vitro, vytvára vhodný rámec pre napredovanie môjho výskumu.

Ktorý aspekt štipendijného pobytu bol pre naplnenie výskumných cieľov najhodnotnejší?
Za najhodnotnejší aspekt pobytu považujem možnosť aktívne rozvíjať praktické a analytické zručnosti, ktoré priamo podporili moje hlavné výskumné ciele. V laboratóriu som prehĺbil svoje kompetencie v transfekcii buniek pomocou lipofektamínu a elektroporácie, pracoval som s GFP-plazmidmi a sledoval expresiu proteínov pomocou pokročilej fluorescenčnej mikroskopie. Táto praktická skúsenosť mi umožňuje efektívnejšie navrhovať a realizovať experimenty v mojom ďalšom výskume.

Rovnako prínosná bola práca s onkologickými databázami TCGA a CPTAC, ktorá mi poskytla nástroje na systematickú analýzu signálnych molekúl a identifikáciu potenciálnych cieľových mechanizmov. Vďaka vedeckým seminárom a tímovým poradám som posilnil aj moju schopnosť diskusie a argumentácie v anglickom jazyku.

Najväčšou hodnotou pobytu teda bolo spojenie nadobudnutých laboratórnych techník, bioinformatických zručností a vysokoodborného prostredia, čo spoločne vytvorilo pevný základ pre plánovanie a realizáciu mojich budúcich výskumných projektov.

Na aký výskumný problém alebo tému sa zameriavate vo svojom výskume a ako konkrétne prispel váš pobyt k jeho rozvoju alebo prehĺbeniu?
Medzi dominantné témy môjho výskumného zamerania patrí problematika nádorovej angiogenézy, ktorá môže byť stimulovaná ako dôsledok vplyvu fotodynamickej terapie, ale aj ako dôsledok pôsobenia hyperforínu, teda alternatívnych terapeutických postupov, ktorých výskumom sa zaoberám ja v spolupráci s kolegami z nášho výskumného tímu. Okrem toho pokrývame aj témy výskumu nanočastíc v kontexte liečby nádorového ochorenia, či už ako samostatnej terapie, alebo v kombinácií s inými druhmi terapií, kde je ich najširšie využitie v pozícii nosičov molekúl so sľubným protinádorovým potenciálom. Výskum nádorovej angiogenézy je v súčasnosti nosnou témou môjho výskumu a môj pobyt v Nórsku bol naprojektovaný tak, aby prispel k rozvoju tejto témy. Nadobudnutie nových poznatkov z oblasti transfekcie buniek, či už za účelom stíšenia génovej expresie, alebo naopak jej zvýšenia, predstavuje mimoriadne cenný nástroj pre výskum zameraný na analýzu zmien v regulácii akýchkoľvek molekulárnych signálnych dráh a teda aj dráh asociovaných s reguláciou angiogenézy. Nemenej prínosnou časťou môjho pobytu v Nórsku bolo nadobudnutie praktických skúseností s prácou s onkologickými databázami, ktoré som spomenul už v odpovedi na predchádzajúcu otázku. Tieto poznatky majú významný presah do môjho výskumu, keďže umožňujú presnejšie identifikovať molekuly a signálne komplexy, ktoré môžu v mojom prípade predstavovať dôležitý predmet pre ďalšie laboratórne analýzy v súvislosti s výskumom nádorovej angiogenézy.

Aký je podľa vás najväčší prínos medzinárodnej mobility pre slovenských výskumníkov?
Najväčší prínos medzinárodnej mobility vidím v tom, že výskumník sa dostane do prostredia s iným vedeckým prístupom a štandardmi. Je to dané tým, že úroveň vzdelania a školstva sa v rámci krajín Európy a mimoeurópskych krajín líši. Štipendium neprinesie benefity spojené "iba" so splnením cieľov, ktoré si štipendista zadefinoval v spolupráci so zahraničnou vedeckou inštitúciou do svojho programu výskumného pobytu, ale nevyhnutne prináša aj pridanú hodnotu a skúsenosti, kedy človek môže konfrontovať svoju metodickú a vedomostnú vybavenosť v rámci fungovania v medzinárodnom tíme. Môže sledovať samotné fungovanie zahraničného vedeckého tímu a vedy ako takej mimo svojho domáceho pracoviska. Človek sa preto nevyhnutne stáva flexibilnejším a samostatnejším, čo prispieva k jeho osobnostnému rozvoju. Nemenej dôležitým benefitom pobytu je aj to, že si zároveň vytvára sieť kontaktov, ktoré sú kľúčové pre budúcu spoluprácu a zvyšuje svoju konkurencieschopnosť vo výskume.

Ako ste sa dozvedeli o možnostiach, ktoré ponúka Národný štipendijný program SR?
Mal som chuť vycestovať, a tak som sa začal aktívnejšie zaujímať o možnosti, ktoré môžu môj zámer finančne podporiť. Pozrel som si webinár organizovaný pod záštitou SAIA s výskumníkmi zo Slovenska, ktorí boli ochotní porozprávať o svojom pobyte priamo zo zahraničia a na webe SAIA som si prečítal aj príspevky iných úspešných uchádzačov. Následne som si detailnejšie naštudoval podmienky, ktoré je potrebné splniť pre úspešné schválenie žiadosti a rozhodol som sa, že túto možnosť využijem.

Ako hodnotíte výšku finančnej podpory v kontexte životných nákladov vo vašej hostiteľskej krajine? Bola táto podpora postačujúca?
V úvode chcem podotknúť skutočnosť, že Nórsko je krajina s veľmi vysokou životnou úrovňou a silnou ekonomikou. Nemám žiadne pochybnosti o tom, že Národný štipendijný program upravuje výšku finančnej pomoci pre jednotlivé krajiny v snahe čo najlepšie podporiť úspešných štipendistov. Zároveň je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že štipendium pre pobyt v Nórsku je z hľadiska finančnej podpory vyššie v porovnaní s výškou štipendií väčšiny ostatných krajín. Aj napriek tomu, na základe vlastnej skúsenosti musím povedať, že výška štipendia, ktorá je určená pre výskumníkov cestujúcich do Nórska, pokrýva životné náklady uchádzača len čiastočne. Veľmi drahou a dôležitou položkou je ubytovanie a jeho cena, ktorá je vysoká aj na úroveň Škandinávie. Realita je taká, že štipendium môže len čiastočne pokryť cenu priemerného nájmu v hlavnom meste Oslo. Ďalšie výdavky, ktorých nie je málo, si štipendista musí pokryť inými finančnými zdrojmi.

Ako by ste zhodnotili administratívny proces podávania žiadosti o štipendium? Ktorá jeho časť bola pre vás najnáročnejšia
Administratívny proces je podľa mňa v poriadku, ale navrhoval by som upraviť systém akým sú vybavované pozývacie listy, ktoré musia byť doručené pre agentúru vo fyzickej podobe. Vhodnejšie a komfortnejšie pre pozývacie zahraničné inštitúcie by bolo, ak by bol celý tento proces plne digitalizovaný, čo v dobe aktuálnych digitálnych technológií nie je problém.

Koľko času vopred ste začali s prípravou žiadosti o štipendium? Aké odporúčania máte pre budúcich uchádzačov z hľadiska načasovania?
Ja som využil októbrovú uzávierku pre podávanie žiadosti o štipendium. Asi tri mesiace pred samotným deadlinom uzávierky som mal od prof. Progidy z hosťovskej inštitúcie (University of Oslo) potvrdené, že môžem absolvovať výskumný pobyt na ich pracovisku. Následne som s pani profesorkou Progidou a doktorkou Halaburkovou dohodol program, ktorému sme sa venovali počas môjho pobytu. Približne mesiac pred deadlinom uzávierky som začal pracovať na vypracovaní potrebných dokumentov pre realizáciu pobytu.

Čo by ste odporučili ďalším slovenským doktorandom/výskumníkom, ktorí zvažujú vycestovanie prostredníctvom NŠP
Všetkým záujemcom, ktorí zvažujú vycestovanie by som odporučil, aby ani na sekundu neváhali a využili možnosti, ktoré poskytuje agentúra SAIA.

Bola dĺžka vášho pobytu postačujúca na naplnenie výskumných cieľov? Odporučili by ste dlhší alebo kratší pobyt?
Ja som absolvoval dvojmesačný výskumný pobyt, pričom sa mi podarilo naplniť všetky naplánované ciele. Moju skúsenosť z pobytu hodnotím veľmi pozitívne, a tak by som do budúcnosti plánoval dlhší pobyt. Dĺžku pobytu samozrejme treba v prvom rade prispôsobiť programu, ktorému sa chce uchádzač v zahraničí venovať ako aj cieľom výskumu, ktoré chce naplniť.

Keby ste mali jednou vetou presvedčiť kolegu, prečo sa oplatí uchádzať o štipendium cez NŠP, čo by ste povedali?
Povedal by som, že skúsenosť z terénu je nenahraditeľná, a že zahraničný pobyt prináša celú škálu benefitov ako sú nové zručnosti, ale aj nové kontakty, priateľstvá a možnosť vystúpiť z komfortnej zóny, čo každého nutne posunie vpred.

Mali ste pred odchodom obavy z pobytu v zahraničí? Ako sa tieto obavy naplnili alebo rozptýlili a čo by ste odkázali tým, ktorí váhajú vycestovať?
Áno, pred vycestovaním som mal rešpekt, pretože človek ide do neznámeho pracovného prostredia. Musím povedať, že žiadna z obáv sa nenaplnila, všetci ma plne podporovali a boli mi maximálne nápomocní. Prial by som všetkým, aby sa z pobytu vrátili s podobnými pozitívnymi pocitmi.

Mali ste možnosť cestovať po krajine počas vášho pobytu? Ktoré miesta alebo zážitky boli pre vás najinšpiratívnejšie?
Každý víkend som sa snažil navštíviť niektorú zo štvrtí, alebo pamiatok v meste. Podarilo sa mi navštíviť viacero významných miest ako Nobel peace center, Norwegian museum of cultural history, The Historical Museum, historickú mestskú štvrť Damstredet, absolvoval som plavbu v Oslofjorde a taktiež som navštívil aj priľahlú krásnu prírodu a miesta ako, Holmenkollen Ski Museum and Tower, turistickú oblasť Sognsvann a ďalšie nádherné miesta. Okrem samotnej výskumnej stránky môjho pobytu na mňa spravili veľmi dobrý dojem dôraz na ekológiu, organizácia verejných služieb, kvalita verejnej dopravy ako aj čistota a upravenosť hlavného mesta.

Aké praktické rady by ste dali budúcim štipendistom smerujúcim do rovnakej krajiny? Na čo si dať pozor a čo by ste odporučili pribaliť si so sebou?
Ja som svoj pobyt absolvoval v zimných mesiacoch február a marec, a tak z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť tým, ktorí chcú Nórsko navštíviť v podobnom období, aby si pribalili dostatok teplého oblečenia.

Ako ste si zabezpečili ubytovanie? Pomohla vám Vaša hostiteľská inštitúcia s ubytovaním? Môžete odporučiť konkrétne webové stránky alebo kontakty?
Veľmi nápomocná pri zháňaní ubytovania mi bola prof. Progida, ktorá mi poslala niekoľko odporúčaní, čo zvážiť pri výbere ubytovania v meste Oslo, za čo som jej mimoriadne vďačný. Ja som sa nakoniec rozhodol využiť služby Airbnb.

Čo vám najviac pomohlo adaptovať sa na nové prostredie? Zohrala komunita hostiteľskej inštitúcie v tomto smere dôležitú úlohu?
Komunita určite zohrala dôležitú úlohu, všetci boli priateľskí, nápomocní a ochotní mi poradiť a pomôcť.

Vydajte sa aj Vy do sveta za výskumom s podporou Národného štipendijného programu Slovenskej republiky!