Doktorandka Margaréta z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave absolvovala 6-mesačný výskumný pobyt na Chapman University v Kalifornii v USA. Vďaka Národnému štipendijnému programu SR môžu podobnú skúsenosť získať aj ďalší doktorandi. Prečítajte si Margarétin príbeh a nechajte sa inšpirovať jej výskumným pobytom v zahraničí.

Vstupná brána do campusu Chapman UniversityAké hlavné akademické a výskumné dôvody vás viedli k výberu konkrétnej hostiteľskej krajiny a inštitúcie pre váš štipendijný pobyt? Môžete uviesť aspoň tri rozhodujúce faktory?
Vo svojom výskume sa venujem experimentálnym aukciám. Napriek tomu, že aj v Európe už dnes pôsobí viacero odborníkov v tejto oblasti, kolískou experimentálnych aukcií sú Spojené štáty americké.  Mojou voľbou číslo 1 medzi americkými univerzitami bola Chapman University v Kalifornii. Na Chapmane pôsobí viacero známych experimentálnych ekonómov a kanceláriu tu má dokonca aj Vernon Smith, zakladateľ experimentálnej ekonómie a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.

História experimentálneho výskumu, dostupnosť laboratórií a softvéru, ako aj mentorstvo zo strany skúsených výskumníkov boli hlavné dôvody, pre ktoré som si zvolila práve túto univerzitu. Počasie a nádherný campus boli už len príjemným bonusom.

S akými najväčšími výzvami – akademickými, administratívnymi alebo osobnými – ste sa počas výskumného pobytu stretli a ako ste ich riešili?
Najväčšou administratívnou záťažou bol proces získania víz. Po akademickej aj osobnej stránke bolo pre mňa veľkou výzvou oslovovať profesorov so žiadosťou o konzultáciu. Bolo to však pre mňa veľmi dôležité, keďže som chcela získať čo najviac metodologických poznatkov a rôznych názorov na môj výskum.

Keďže boli veľmi zaneprázdnení, často sme sa stretávali počas obedov. Priznám sa, že niekedy bolo naozaj ťažké dostať do seba čo i len sústo. Profesori mi často kládli otázky, na ktoré som nevedela odpovedať. Zároveň mi odporúčali veľké množstvo literatúry, ktorú nebolo jednoduché spracovať.

Napriek tomu bol každý ďalší rozhovor o niečo jednoduchší a príjemnejší. Jediné, čo mi ostávalo, bolo hľadať odpovede, veľa sa pýtať, nebáť sa povedať „neviem“ a nebrať si nič osobne. Veľkou oporou mi boli aj kolegovia v kancelárii. Hoci sa priamo nevenovali mojej téme, vždy ma ochotne počúvali, keď som si potrebovala nacvičiť prezentáciu alebo usporiadať myšlienky.

Univerzita je navrhnutá ako otvorený kampus, ktorý víta aj širšiu komunitu. Na aký výskumný problém alebo tému sa zameriavate vo svojom doktorandskom štúdiu a ako konkrétne prispel váš pobyt k jeho rozvoju alebo prehĺbeniu?
Nosným pilierom mojej dizertačnej práce je uskutočnenie laboratórneho experimentu zameraného na aukcie. Experimentálni ekonómovia na Chapman University sú známi svojou odbornosťou v oblasti aukčných mechanizmov a dizajnu. Mojím hlavným cieľom bolo vylepšiť svoje výskumné zručnosti, konkrétne dokázať nadizajnovať laboratórny ekonomický experiment zameraný na aukcie, uskutočniť ho, spracovať získané dáta, a vedieť ich odborne odprezentovať. Vďaka konzultáciám a spätnej väzbe som začala o aukciách (a o výskume všeobecne) premýšľať iným spôsobom. Pobyt mi pomohol pristupovať k experimentálnemu dizajnu systematickejšie a zodpovednejšie.

Ako ste sa dozvedeli o možnostiach, ktoré ponúka Národný štipendijný program SR pre doktorandov?
O Národnom štipendijnom programe som sa dozvedela už v prvom týždni doktorandského štúdia. Odvtedy sme s mojou školiteľkou plánovali podať žiadosť. Veľmi užitočné boli aj informačné semináre organizované NŠP, ktoré pomohli lepšie pochopiť podmienky programu – odporúčam budúcim štipendistom.

Ako hodnotíte výšku finančnej podpory v kontexte životných nákladov vo vašej hostiteľskej krajine? Bola táto podpora postačujúca?
Hosťujúcej univerzite som musela poslať potvrdenie, že mám dostatok prostriedkov na život v Kalifornii. Samotné štipendium by na pokrytie nákladov nestačilo, ale v kombinácii s mojím doktorandským štipendiom to bolo postačujúce.

Treba však myslieť na to, že štipendium na pokrytie nákladov sa vypláca až po dokladovaní nástupu na pobyt. To znamená, že je potrebné mať vlastné finančné prostriedky na letenky, poistenie a prvotné ubytovanie. Rovnako aj príspevok na cestovné sa vypláca až po návrate z pobytu.

štadión Angel Stadium, kde som absolvovala rýchlokurz baseballuBolo potrebné získať víza do hostiteľskej krajiny? Ako dlho trval celý proces a máte k nemu praktické odporúčania?
Administratívny proces podávania žiadosti o štipendium bol jasný. Na pripravenie všetkých príloh je potrebné vyhradiť si dostatok času, ale samotný proces nebol komplikovaný. O niečo náročnejší bol vízový proces, ktorý dokopy trval asi 4 mesiace.

Na pobyt v USA som potrebovala víza typu J-1. Najprv bolo potrebné získať formulár DS-2019. Univerzita odo mňa vyžadovala viacero dokumentov, napríklad životopis, kópiu pasu, základné osobné údaje, doklad o financovaní či výpis známok. Súčasťou procesu bol aj bezpečnostný „background check“. Po splnení všetkých podmienok mi univerzita vystavila formulár DS-2019, ktorý je základným dokumentom pre žiadosť o víza.

Následne bolo potrebné zaplatiť SEVIS poplatok (SEVIS I-901) vo výške približne 220 USD, vyplniť online formulár DS-160, zaplatiť vízový poplatok a rezervovať si termín na vízový pohovor na ambasáde. Dôležité je tiež zaplatiť poplatok za doručenie pasu s vízom (približne 22 €), inak vám pas s vízami nemôže byť zaslaný.

Moje najdôležitejšie odporúčanie je začať celý proces v dostatočnom časovom predstihu. Napriek tomu, že mi kontaktná osoba na hosťujúcej univerzite odpisovala promptne, časový rozdiel medzi Slovenskom a Kaliforniou proces ešte viac zdržiaval. A ešte, skontrolujte si platnosť pasu (aby bol platný ešte 6 mesiacov po návrate z USA).

Mali ste možnosť cestovať po krajine počas vášho pobytu? Ktoré miesta alebo zážitky boli pre vás najinšpiratívnejšie?
Počas šiestich mesiacov, ktoré som strávila v USA, sa mi podarilo preskúmať viaceré kúty Kalifornie – napríklad Los Angeles, San Francisco či San Diego, a navštíviť aj niekoľko ďalších štátov. Dostala som sa napríklad do Nevady, konkrétne do Las Vegas, kde som na hazard minula celé dva doláre.

Okrem toho som cestovala na konferenciu do Tucsonu v štáte Arizona. Bola to moja prvá zahraničná konferencia, na ktorej som zároveň prezentovala vlastný príspevok. Komunita výskumníkov bola veľmi prívetivá a bývanie v rezorte uprostred púšte bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok.

Posledným miestom, ktoré som počas pobytu navštívila, bol Havaj, konkrétne ostrov Maui.

Z Chapmana k oceánu: 2 hod. autobusom, 35 min. autom alebo asi 2 hod. bicyklomAké praktické rady by ste dali budúcim štipendistom smerujúcim do rovnakej krajiny? Na čo si dať pozor a čo by ste odporučili pribaliť si so sebou?
Zo základných vecí odporúčam zbaliť si dôležité dokumenty, letné oblečenie, opaľovací krém a adaptér na elektrické zásuvky. Keby som sa mohla vrátiť v čase, zbalila by som si viac kozmetiky, v USA bola násobne drahšia. Ale väčšinu vecí si viete jednoducho objednať cez Amazon. Užitočná môže byť aj eSIM karta, ja som používala appku Airalo.

Najmä vo väčších mestách (ako Los Angeles alebo San Francisco) treba dbať na bezpečnosť, mnoho ľudí tu žije na ulici. Veľkým plusom je mať vodičský preukaz, ideálne aj jeho medzinárodnú verziu. Verejná doprava síce existuje, ale nie je veľmi spoľahlivá a cestovanie môže trvať pomerne dlho. Alternatívou sú služby ako Uber alebo Lyft, ktoré sú dostupné prakticky neustále, no sú drahšie. Ja som sa často presúvala pešo a občas na bicykli, ale záleží kde presne ste.

Čo sa týka gastra, určite odporúčam vyskúšať mexickú kuchyňu. Treba rátať s tým, že v reštauráciách sa očakáva sprepitné, zvyčajne aspoň 15 %. A nebojte, dá sa tu nájsť aj kvalitná káva aj dobrý (nesladký) chlieb.

Aké skúsenosti máte so zabezpečením zdravotného poistenia pre pobyt v zahraničí? Máte konkrétne odporúčania?
Zdravotné poistenie určite odporúčam nepodceniť. Chapman mal na svojej webovej stránke jasne stanovené kritériá, ktoré musí poistenie spĺňať, spolu s poistením, ktoré oni priamo odporúčajú.

Nakoniec som si uzavrela poistenie na Slovensku aj v USA. Našťastie som počas pobytu nemala žiadne vážnejšie zdravotné problémy, asi vďaka kalifornskému slnku. Z domu som si priniesla niekoľko základných liekov a v prípade potreby sa dajú bežné lieky kúpiť aj v supermarketoch alebo lekárňach.

Nakupovanie je zážitok! Toľko variantov Pop-Tarts alebo rýchlych Mac & Cheese len tak hocikde neuvidíte. Ako ste si zabezpečili ubytovanie? Ubytovali ste sa na internáte, v prenájme alebo inou formou? Pomohla vám Vaša hostiteľská inštitúcia s ubytovaním? Môžete odporučiť konkrétne webové stránky alebo kontakty?
Prvý mesiac som bývala v ubytovaní cez Airbnb blízko univerzity, aby som sa stihla zorientovať v meste. Internát nebol pre hostí k dispozícii, keďže počet miest bol nižší než počet študentov.

Počas druhého mesiaca mi univerzita pomohla s bývaním a poskytla mi ubytovanie v jednom z univerzitných domov pre hostí. Zvyšok pobytu som si prenajímala izbu. Najskôr som skúšala rôzne skupiny na Facebooku a Instagrame, ale keďže som hľadala ubytovanie len na niekoľko mesiacov, nebolo to jednoduché. Pri prechádzkach mestom som videla aj rôzne letáky a ceduľky „for rent“, ale väčšinou išlo o dlhodobé prenájmy alebo veľmi drahé bývanie (viac než 2 000 USD mesačne). Nakoniec som izbu našla cez aplikáciu Roomies a mala som veľké šťastie, moja pani domáca bola tá najmilšia pani na svete!

Hollywood Sign v Los Angeles. Klasický miestny vtip je, že dostať sa do LA trvá 35 min. až 3 hod. Čo vám najviac pomohlo adaptovať sa na nové prostredie? Zohrala komunita hostiteľskej inštitúcie v tomto smere dôležitú úlohu?
Pri adaptácii na nové prostredie mi veľmi pomohla komunita na hosťovskej univerzite. Ľudia boli veľmi milí, ochotní a zvedaví. Mimoriadne nápomocná bola administrátorka Samantha, ktorá mi pomáhala so všetkými dokumentmi. Rozprávali sme sa každý deň, a keď som mala náročnejšie obdobie, dokonca ma pozvala stráviť deň s jej rodinou. Kanceláriu som zdieľala s dvomi postdoktorandmi Drewom a Aaronom, ktorí vytvárali veľmi príjemnú pracovnú aj priateľskú atmosféru. Chodili sme spolu na obedy a rôzne univerzitné podujatia, napríklad divadelné predstavenia či futbalové zápasy. Veľmi mi pomohla aj moja pani domáca Lily, ktorá ma so sebou brávala naozaj všade. Vďaka nim som mala pocit, že nie som len návštevník.

Okrem toho som bola stále v kontakte s ľuďmi z domova a domovskej univerzity, ktorí mi boli veľkou oporou.