Doktorand Marek z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach absolvoval mesačný výskumný pobyt prostredníctvom Národného štipendijného programu SR na Ekonomickej univerzite v Aténach. Do Grécka ho nepriviedla samotná destinácia, ale príležitosť spolupracovať s poprednou výskumnou skupinou vo svojom odbore. V rozhovore hovorí o svojom výskume, akademickom prostredí v Aténach aj o tom, čo mu pobyt priniesol.

Prečo ste si pre svoj výskumný pobyt vybrali práve Atény?
Atény neboli moja prvá voľba v tom zmysle, že by som si najprv vybral krajinu alebo mesto. Skôr som hľadal ľudí a výskumné skupiny, ktoré sa venujú témam blízkym môjmu výskumu. Tak som sa dostal k profesorovi Diomidisovi Spinellisovi. Pôvodne som ho našiel v spojitosti s TU Delft v Holandsku. Keď som ho kontaktoval, zistil som, že tam pôsobí len ako hosťujúci profesor a jeho hlavné pracovisko je v Aténach. Ponúkol mi možnosť absolvovať výskumný pobyt práve tam a mne to dávalo odborný zmysel. Rozhodovalo najmä jeho zameranie, kvalita výskumnej skupiny a aj jeho meno v odbore. Keď som ho spomenul starším kolegom, viacerí ho poznali a boli prekvapení, že sa mi podarilo sa s ním spojiť.

Čomu sa venujete vo svojom doktorandskom výskume?
Vo svojom výskume sa venujem tomu, či je možné identifikovať programátora podľa toho, ako píše zdrojový kód a ako sa pri programovaní správa. Inými slovami, hľadám určitý „odtlačok“ autora v kóde a v jeho programátorských návykoch. Takéto poznatky sa dajú využiť napríklad pri odhaľovaní plagiátorstva, pri hľadaní talentovaných programátorov alebo pri lepšom prispôsobení výučby konkrétnym študentom. Počas pobytu som pracoval najmä na prehľadovom článku k tejto téme a mal som pravidelné konzultácie s profesorom Spinellisom, na ktorých sme riešili, ako článok uchopiť, ako triediť literatúru a ako ďalej smerovať výskum.

Ako prebiehal samotný pobyt?
Najväčšou hodnotou pre mňa bolo, že som sa mohol na mesiac stať súčasťou ich výskumnej skupiny. Nebolo to len o tom, že som niekam prišiel a sám pracoval za počítačom. Bol som v prostredí, kde ľudia každý deň chodili do laboratória, venovali sa výskumu a zároveň medzi nimi fungovali dobré vzťahy. Páčilo sa mi, že práca tam mala pravidelný rytmus. Ľudia boli sústredení, ale atmosféra nebola nepríjemne formálna. Skupina bola medzinárodná, boli tam ľudia z rôznych univerzít a krajín, napríklad doktorand z Dánska alebo odborný asistent pôsobiaci na ETH Zurich. Každý týždeň mali semináre, na ktorých niekto prezentoval svoj výskum alebo novinky z oblasti. Jeden seminár som viedol aj ja. Bola to veľmi dobrá skúsenosť.

V čom bol najväčší rozdiel oproti domovskej inštitúcii?
Najväčší rozdiel som vnímal v tom, že na hostiteľskej univerzite mali ľudia viac priestoru venovať sa priamo výskumu. Mali menej výučby, menej vedenia záverečných prác a menej rôznych organizačných povinností. U nás majú ľudia často veľa úloh naraz. Výučba, vedenie študentov, administratíva a ďalšie povinnosti zaberajú veľa času, takže na vlastný výskum a publikácie zostáva menej priestoru. V Aténach ma prekvapilo, koľko času výskumníci trávili priamo v škole a ako pravidelne sa venovali práci.

Čo bolo počas pobytu najťažšie?
Najväčší praktický problém bolo ubytovanie. Nájsť niečo na jeden mesiac bolo pomerne komplikované. Na krátkodobé ubytovanie je mesiac dosť dlhý čas, ale na klasický prenájom je to zase príliš krátko. Nakoniec som si našiel ubytovanie cez Airbnb. Fungovalo to, ale pomer ceny a kvality nebol ideálny. Býval som v byte so štyrmi izbami, kde sa ľudia pomerne často menili. Kúpeľňa, WC aj kuchyňa boli spoločné. Nebolo to bývanie, ktoré by som si vybral na dlhší čas.

Ako ste vnímali život v Aténach?
Atény boli zaujímavá skúsenosť aj mimo univerzity. Niektoré veci ma prekvapili hneď. Napríklad to, že sa tam kvôli potrubiam nesmie splachovať toaletný papier. Veľmi príjemne ma prekvapilo stravovanie na univerzite. Obed a večera spolu stáli 3,40€. Naopak, mestská hromadná doprava bola slabšia, než som čakal. Autobusy boli často preplnené, meškali alebo niektoré spoje vôbec neprišli. Prekvapilo ma aj kúrenie klimatizáciou namiesto radiátorov a celkovo viac špiny a grafitov v meste. Na druhej strane, bežný život bol v mnohom podobný ako u nás. Grécko je stále európska krajina, väčšinu vecí si človek vie normálne kúpiť na mieste a po krátkom čase si zvykne na miestne fungovanie.

Mali ste počas pobytu nejaký silný zážitok?
Jeden z najsilnejších zážitkov prišiel hneď po prílete, aj keď nie práve pozitívny. V krajine bol štrajk, takže nechodila mestská hromadná doprava ani taxíky. Dostať sa z letiska bol veľký problém. Chodil iba malý autobus raz za pol hodinu a čakalo naň obrovské množstvo ľudí. Nebol to ideálny začiatok pobytu, ale spätne to beriem ako súčasť skúsenosti. Oveľa príjemnejšie zážitky som mal s ľuďmi z výskumnej skupiny. Boli sme spolu na karaoke, v internet cafe zahrať si hry, v múzeu, na Akropole. Veľmi dobrý zážitok bola grilovačka na chate jedného člena skupiny, páčilo sa mi, že ma prijali ma medzi seba aj mimo školy.

Pomohla vám komunita na hostiteľskej inštitúcii pri adaptácii?
Áno, veľmi. Najviac mi pomohli práve ľudia z výskumnej skupiny. Boli otvorení, priateľskí a nemal som pocit, že som tam iba dočasný návštevník, ktorého si nikto nevšíma. Pomohli mi aj prakticky. Jeden kolega išiel so mnou napríklad kúpiť veci do bytu. Pri zahraničnom pobyte podľa mňa veľmi záleží na tom, či človek zostane sám, alebo sa mu podarí zapojiť medzi ľudí. V mojom prípade to výrazne ovplyvnilo celý dojem z pobytu.

Ako hodnotíte podporu cez Národný štipendijný program?
Finančná podpora cez Národný štipendijný program bola pre môj pobyt postačujúca. Pomohlo najmä to, že stravovanie na univerzite bolo lacné. Horšie to bolo s ubytovaním, kde bol pomer ceny a kvality slabší. Ak by som chcel lepšie ubytovanie, pravdepodobne by som musel ísť na dlhší čas alebo by som bol finančne v mínuse. Pri mesačnom pobyte je ubytovanie špecifický problém, lebo človek často nemá také možnosti ako pri dlhšom prenájme. O Národnom štipendijnom programe som sa dozvedel od mojej školiteľky. Potom som si informácie dohľadával aj sám a zúčastnil som sa niekoľkých webinárov. Pri príprave žiadosti bolo najnáročnejšie dať dokopy všetky podklady. Miestami by mi pomohli jasnejšie vzory dokumentov. Trochu komplikovaný bol aj pozývací list, lebo musel obsahovať konkrétne náležitosti, ale zahraničný profesor prirodzene nemá veľa času riešiť administratívne detaily.

Bola dĺžka pobytu postačujúca?
Mesiac mi nakoniec vyhovoval. Nebolo to príliš krátke na to, aby som len prišiel a odišiel, ale ani také dlhé, aby bolo náročné byť mimo rodiny, kamarátov a bežného života doma. Stihol som konzultácie, prácu na článku aj kontakt s výskumnou skupinou, takže v mojom prípade mesačný pobyt splnil to, čo som od neho očakával.

Čo by ste odporučili ďalším doktorandom?
Odporučil by som im najmä to, aby si dobre vybrali pracovisko. Nemá podľa mňa veľký zmysel ísť niekam len preto, že treba absolvovať zahraničný pobyt. Netreba sa toho príliš báť, najmä ak ide o pobyt v Európe. Človek sa vie pomerne ľahko dostať domov a veľa vecí funguje podobne ako u nás. Zároveň je dobré začať včas riešiť pozývací list, ubytovanie a praktické veci okolo cesty, lebo práve tie vedia zabrať viac času, než človek čaká.

Spoznajte Marekovu tvorbu aj na jeho webe: https://marek-horvath.github.io/portfolio/
Vycestujte za výskumom do sveta aj Vy vďaka Národnému štipendijnému programu SR: https://www.stipendia.sk/sk/